Kto je Zuzana Kaduková?
Ľudia na Slovensku si ju spájajú najmä s tancom v muzikáloch, videoklipoch a na televíznych obrazovkách. Vyučovala ho ako lektorka a neskôr viedla prestížnu tanečnú školu v Bratislave. No jej nové životné obdobie definuje narodenie krásnej dcéry a presun s celou rodinou na opačný koniec sveta. Spolu so svojim partnerom Michalom sa rozhodli tráviť túto časť života v Indonézii - na Bali, kde vychovávajú Naomi. Hoci fotografiu ich dcéry na sociálnych sieťach nenájdete, rada sa priebežne podelí o svoje myšlienky a skúsenosti, ktoré sú zamerané na zdravie a vedomý život bez hraníc. Viac sa venuje joge, spoznávaniu nových kultúr a všetko čo sa učí premieňa na vytváranie jedinečného zázemia pri cestovaní, o ktorom píše vo svojom blogu.
Zuzka, už vieme, že miluješ tanec a zdravý životný štýl. Prečo si sa rozhodla „skončiť“ s tancom na Slovensku a so svojou rodinou si odišla tak ďaleko, na Bali?
Tanec si môže človek zobrať so sebou kamkoľvek. Konce sú nové začiatky a ja túžim otvárať nové kapitoly a učiť sa nové veci. O tom, že budeme cestovať a žiť na iných miestach sme sa rozprávali ešte pred narodením našej dcéry. Myslím, že prostredie ma na náš život veľký vplyv. Slnko, more a rozmanitosť kultúr sú pre mňa a celú rodinu obrovským benefitom. Čo sa týka jogy a tanca, myslím, že som bližšie ku zdroju. Bali ponúka nádherné spektrum možností.
Plánujete ostať na Bali na určitú dobu alebo tomu nechávate voľný priebeh?
Radi nechávame veciam voľný priebeh a učíme sa žiť v prítomnosti. Kdekoľvek sa nachádzame, tvoríme si život podľa svojich predstáv, no zároveň sa necháme radi obohacovať novými vplyvmi a ľuďmi, ktorých stretávame. Michalove pracovné aktivity nie sú podmienené konkrétnym miestom a to nám umožňuje slobodu. Teraz je to Bali a radi sa o tom rozprávame.
Chýba ti tanec? Plánuješ ho učiť aj na Bali alebo si zatiaľ plnými dúškami užívaš materskú?
Aj keď tanec nie je momentálne mojim zamestnaním, je mojou súčasťou. Pred dvoma rokmi som na Bali pôsobila pár mesiacov, počas ktorých som požiadala o prácu dobrovoľníka - tanečného lektora v jednej z tanečných škôl. Pamätám si, že môj pohľad na tanec sa vplyvom prostredia začal meniť. Zrazu bola pre mňa dôležitejšia atmosféra na hodine a vzťah so študentami ako technika či choreografia. Cítila som nadšenie, že ľudí z celého sveta zblížil pohyb. Učiť na jednom z najkrajších miest na svete bolo pre mňa splneným snom. Určite v tom chcem pokračovať a teším sa, ako budem tanec učiť opäť, ale ešte je priskoro. Momentálne som mamou na plný úväzok.
V čom je život na Bali iný, ako život na Slovensku?
Myslím si, že život kdekoľvek je taký, ako si ho vytvoríme. Snažím sa riadiť sa tým, že šťastie nezávisí od miesta ani od ľudí. Život na Bali je ale určite pomalší a uvoľnenejší. Čo ma na Bali tak fascinuje? Vnímanie času ako komodity. Mám pocit, že dobro je tu nákazlivé a prirodzene sa šíri vzduchom. Myslím, že na Slovensku by som už v tomto období cítila tlak v súvislosti s návratom do práce. Tu cítim kreativitu, nápady a odvahu. Verím, že to bude mať pozitívny vplyv na to, čomu sa rozhodnem v budúcnosti venovať.
Nechýba ti rodina?
Samozrejme. Presvedčila som sa, že mám v živote zrelé priateľstvá a skvelých ľudí, ktorí rešpektujú moje rozhodnutia a tešia sa s nami, kdekoľvek sa nachádzame. Sme v dennom kontakte a aj preto je pre mňa zdieľanie niektorých momentov na sociálnych sieťach citlivá téma. Teším sa, že si hovoríme zážitky bez toho, aby ich mohli vidieť na fotke spolu so širokou verejnosťou.
Na Instagrame to vyzerá, ako ideálny život plný šťastia, pekných farieb a úsmevu. Ocitla si sa však aj v ťažkej chvíli, kedy si chcela všetko zabaliť a ísť napäť domov?
Už niekoľkokrát. Mám rada balenie :). “Emócie v pohybe” približujú nielen môj tanec, ale aj povahu. Občas som netrpezlivá a túžim vidieť výsledky okamžite. Uvedomujem si, že čím dlhšie sme na cestách, učím sa lepšie prekonávať prekážky a som trpezlivejšia. Náročné momenty však nebudem popierať, práve naopak, som si istá, že patria k cestovaniu. Mnoho ľudí, ktorí si teraz pozrú môj Instagram môžu nadobudnúť pocit, že je to bezstarostný život na pláži, ale obaja denne robíme vedomé rozhodnutia a prekonávame nové výzvy. Tie má však človek vždy a všade a my sme radi, že vďaka tým našim, môžeme na tejto ceste rásť.
Ako mamička šíriš svoje poznatky ohľadom ekologických a pre deti zdravších možností, či už ide o potraviny, oblečenie, hračky... Je náročnejšie nájsť na Bali to, čo si hľadala na Slovensku? Aký výber hračiek, potravín a oblečenia majú na Bali?
Na Slovensku som hľadala vhodnú detskú výbavu od prvého trimestra v tehotenstve. Myšlienka, že na Bali sa budem musieť zorientovať za pár dní ma trochu vystrašila. V úvode som sa veľa pýtala, hľadala na internete a čítala blogy. Väčšinu hračiek sme kúpili v Austrálii pri našom poslednom výlete. Plienky a kozmetiku som si priniesla zo Slovenska. Každý deň pripravujem čerstvý obed, takže nepotrebujeme kapsičky ani iné spracované potraviny. Najviac som si uvedomila výhodu teplého počasia pri obliekaní. Ráno si oblečieme šaty a pri veľkom šťastí vydržia až do večera. Čo je ale v skutočnosti oveľa dôležitejšie, je dostupnosť čerstvej zeleniny a ovocia.
A služby? Dieťa určite potrebuje miesto, kde bude v kontakte s inými deťmi, bude sa učiť novým veciam a interakcii. To všetko si už našla?
Dieťa v prvom rade potrebuje matku a zohratých rodičov. Kontakt v komunite je nepochybne dôležitý, ale mám pocit, že táto schéma je zakorenená hlboko v našej kultúre. Dieťa musí rýchlo navštevovať škôlku alebo jasle a mama sa musí rýchlo vrátiť do práce. Vnímam, že toto obdobie je pre Naomi nesmierne dôležité a snažím sa, aby mala pestrý výber aktivít, ale aby sme veľa času trávili spolu. Navštevujeme hodinu v detskom vzdelávacom centre, kde sa hravou formou učí novým veciam a aktuálne sme začali chodiť na lekcie plávania. Veľmi sa teším, že máme možnosť absolvovať aj detský program Montessori, ktorého dej sa odohráva v priateľskom prostredí pre mňa fascinujúcim spôsobom.
Na Bali sú centrá, škôlky či školy s prepracovaným systémom kladúc dôraz na individualitu dieťaťa v krásnom a čistom prostredí. Zatiaľ malo každé edukačné zariadenie, ktoré som navštívila, strážnu službu, ktorá s úsmevom oslovovala dieťa krstným menom a vítala ho pri vstupe. Toto sú maličkosti, ktoré robia dieťa istejším a uvoľnenejším pri vstupe do akéhokoľvek prostredia..
Čo pre teba znamená cestovanie? Je to, v porovnaní s časmi, keď si ešte nemala dieťa, náročnejšie, alebo sa dá v každom životnom momente nájsť to krásne?
Pred pár rokmi som cestovaním unikala z reality. Teraz sa učím, že realitu si môžem tvoriť kdekoľvek. Presviedčala by som samu seba, keby som tvrdila, že je to všetko jednoduché, ale viem, že toto obdobie ma robí silnejšou ako matku aj ako ženu. Pohybujeme sa v komunite ľudí, ktorí žijú podobným životným štýlom a zdieľať informácie, rady a skúsenosti nám veľa vecí uľahčuje. Jazdiť po Bali skútrom a neriešiť realitu som si už skúsila. Čas s rodinou je nezameniteľný. Neviem si predstaviť krajší život ako ten, ktorý mám.
V jednom z tvojich blogov si písala o tom, ako si na Bali pobalila celú svoju rodinu. Bolo to náročné? Úprimne, zabudla si na niečo?
Presun na Bali sme síce plánovali dlho, ale nerozhodli sme sa na akú dlhú dobu cestujeme. To môže byť pri balení trojčlennej rodiny zábava. Okrem iného to bol aj prvý let s Naomi. Celý proces balenia trval približne týždeň a veľmi mi pomohli zahraničné blogy či videá. Máme radi jednoduchosť a minimalizmus, na cestách sa dá všetko zohnať. Zabudla som ale gél na rastúce zúbky a to je jedna z mála vecí, ktoré na Bali nepoznajú. Ak máme zdravie, máme všetko čo potrebujeme.
Čo z tvojej domoviny ti bezpodmienečne chýba?
Kvalitná pitná voda, horský vzduch a objatie mojich rodičov.
Máš na tento rok nejaký cieľ, za ktorým si pôjdeš, aj keby čo bolo?
Chcela by som byť najlepšou možnou verziou seba, lebo verím, že to ide ruka v ruke s rodičovstvom a partnerstvom. Život v prítomnom okamihu je to, čo ma na Bali tak neuveriteľne inšpiruje. Mojou túžbou je užívať si cestu a nezameriavať sa na cieľ.
