Vianočný stromček
Zvyk zdobenia vianočných stromčekov pochádza zo 16. storočia a za jeho vznikom stáli nemeckí protestanti. Z miest a šľachtických sídiel sa tradícia ozdobovania vianočných stromčekov postupne šírila na vidiek a začiatkom 19. storočia sa dostala aj za hranice. Prvý vianočný stromček na území dnešného Slovenska postavili v Bratislave v roku 1896 pred mestským divadlom.
Darčeky
Aj tento zvyk sa zrodil v Nemecku, zaviedol ho cirkevný reformátor Martin Luther (1483 – 1546). Darčeky dostávali najprv iba deti ako odmenu za to, že sa vydržali celý deň postiť až do Štedrej večere.
Adventný veniec
Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Výroba adventného venca nie je zložitá. Budete potrebovať nádobu na veniec, nožnice, drôt a taviacu pištoľ na lepenie. Prácu vám uľahčí (dokončenie v tajničke vľavo). Okrem toho použiť (dokončenie v tajničke vpravo).
Adventný kalendár
Prvý tlačený kalendár vyrobil nemecký tlačiar Later Lang v roku 1908. Bol vystrihovací a mal okienka s 24 básničkami. Deti mali každý deň vystrihnúť jeden obrázok a nalepiť ho k básničke, na Štedrý deň sa tak vytvorila celá krajina. V roku 1921 Lang vyrobil aj kalendár s malými okienkami naplnenými čokoládou.
Betlehem
Za pôvodcu tradície betlehemov sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v roku 1223 v talianskom Greccie. Jasličky a betlehemy ako symbol Vianoc sa neskôr rozšírili do Španielska a južného Nemecka. Po roku 1600 ich popularita začala prekvitať aj ďalších oblastiach Európy.
Koledy
František z Assisi bol podľa legiend aj autorom prvej koledy. Piesne oslavujúce narodenie Ježiša sa stali neodmysliteľnou súčasťou Vianoc už v 13. a 14. storočí. Autorov väčšiny z nepoznáme, okrem tej najznámejšej. Tichú noc skomponoval Franz Xaver Gruber na text Josepha Mohra. Koleda bola preložená do 300 jazykov a počas Vianoc ju spievajú ľudia po celom svete.
Imelo
Imelu sa v minulosti pripisovali magické sily. Ako jediná rastlina totiž v decembri kvitla bielymi bobuľkami a kvôli tomu naši predkovia verili, že ich dokáže ochrániť pred všetkým zlým. Z keltskej tradície pochádza zvyk bozkávania sa pod imelom, ktoré bolo symbolom plodnosti a lásky.
