Zaujímavosťou je, že zívanie sa nešíri len medzi ľuďmi; čudesný jav poznajú aj živočíšne druhy. Najnovšie štúdie ukazujú, že aj šimpanzy zívajú, keď vidia iné druhy primátov otvárať svoje papuľky. Podobne vraj reagujú aj psy.
Hoci zívanie môžeme pokladať za zbytočnú, až absurdnú vec, v skutočnosti ide o mimoriadne dôležitú činnosť. Kedysi sa verilo, že zívame najmä vtedy, keď organizmus hlási nedostatok kyslíka. Na základe pokusov sa dokázalo, že pravda je kdesi úplne inde...
Za zívanie je podľa odborníkov zodpovedný mozog. Široké „škľabenie“ ústnej dutiny pravdepodobne pomáha ochladiť prehriaty mozog. Vedci vybádali, že zívaním sa urýchľuje prietok krvi v mozgu, čím sa sivá kôra ochladzuje a následne začne lepšie fungovať. Mozog totiž ideálne pracuje len pri určitých teplotných podmienkach. Keď sme pod tlakom či stresovými atakmi, unavení, vyčerpaní alebo nahnevaní, teplota mozgu sa mierne zvyšuje. No súčasne sa nám spomalí myslenie a reflexy. Vtedy nastane čas na zívnutie.
Priemerné zívanie trvá približne šesť sekúnd, niekedy je kratšie, ale môže trvať aj dlhší čas. Zívnutie vplyvom nudy vraj nejestvuje.
A prečo sa zívanie „dedí“ z jedinca na jedinca? Pravdepodobne ide o prejav empatie. Citlivejší, súcitnejší a humánnejší ľudia vraj zívnutie preberajú z okolia rýchlejšie. Štúdie tiež dokazujú, že zvláštny typ nákazlivosti sa vyvinul len pri živočíšnych druhoch s vyššou inteligenciou. Autistické deti nezívajú vôbec. Z ezoterického hľadiska sa takýmto spôsobom preberajú cudzie energie. Je preto žiaduce zvážiť, v čej blízkosti zazívame a – naopak – v čej si na pootvorenie úst s čudným pazvukom dáme pozor.
