Zoznámila sa s manželom tesne po jeho rozvode a okamžite z toho bola veľká láska. Nemali síce veľa peňazí, ale snažili sa žiť slušne a veľmi sa ľúbili. Vtedy štvorročný syn Lukáš bol prisúdený mame, ale keď Miška s manželom začali zisťovať aká je u nich doma situácia, ostali zdesení. „Lukáško nemal čo jesť, pre dlžoby exmanželky ho dokonca vyhodili zo škôlky. Boli dni, kedy za celý deň dal do úst iba pukance. Jeho mama holdovala alkoholu, diskotékam, celé dni spala, malého nechávala samého doma. Šlo to na súd, potom nasledovalo hotové peklo, no piate narodeniny Lukáško oslavoval už u nás. Malý sa na mňa okamžite upol a od začiatku sme mali pekný vzťah. Začala som ho milovať ako vlastného. Medzi tým sa nám začalo dariť, našla som si fajn prácu, vzali sme si hypotéku a kúpili byt, boli sme vtedy veľmi šťastní,“ rozpráva svoj príbeh Michaela.
Začiatkom roku 2013 ju Ľuboš požiadal o ruku, strávili spolu prvú dovolenku a začali plánovať druhé dieťa. „Lenže osud to chcel ináč. Ľuba často bolievali kríže a keď sme sa dozvedeli, že je to rakovina, svet sa nám zrútil. Nasledovali operácie, strach, pendlovala som medzi robotou, nemocnicou a Lukáškom, ktorý bol vtedy prváčik. V nemocnici sme sa tesne pred Vianocami v tichosti vzali, potom sa mu zdravotne trochu polepšilo. Naša radosť však trvala veľmi krátko a 29. júla nám volali z nemocnice, že môj manžel zomrel. Bolo to strašné pozrieť sa malému do očí a oznámiť mu, že jeho otec je mŕtvy. Reagoval záchvatom, museli sme ísť dokonca na pohotovosť. Na pohrebe sme sa k sebe túlili a mne vtedy došlo, že sme ostali už len jeden druhému,“ smutne rozpráva mladá žena.
„Medzi tým sa ozvala jeho biologická mama, sem tam spolu skypovali, telefonovali, pretože sa presťahovala do Anglicka. Videla som, že s ním lomcujú emócie, raz ju chcel ísť pozrieť, potom ju nechce ani vidieť. Je to hrozné, keď sa zrazu začne do vášho života starať žena, ktorá svojho syna videla za posledné roky 30 minút. Ja ho beriem ako vlastné dieťa, robím pre neho všetko a chcem z neho vychovať poriadneho človeka,“ uzatvára príbeh sympatická Miška.
Ako príbeh pokračuje?
„Lukáško je dnes vo štvrtom ročníku základnej školy, pokračovať bude na osemročnom gymnáziu, škola mu teda ide super. Venuje sa zápaseniu a máme spolu vynikajúci vzťah, normálny, ako mama s dieťaťom. S biologickou mamou sa nestretáva, aj keď ona prejavila záujem. Chvíľu si aj písali, ale potom povedal, že nemá záujem – nemá si s ňou čo povedať. Ona si to však tento krát vyžaduje nasilu, preto som podala žiadosť na súd o zamedzenie styku. Ináč je všetko po starom, pomáha nám rodina a blízki a zatiaľ nemám nového partnera, žijem len pre Lukáša,“ uzatvára Miška.