shutterstock
StoryEditor

Skutočný príbeh našej čitateľky: Byť mamou sa mi podarilo až po siedmich potratoch

02.06.2020, 20:00
Životný štýl
Chcem dieťa. Tak fajn, prestanem jesť antikoncepciu, budem mať pravidelný sex a onedlho si nájdem dve čiarky na teste...Lenže, takto to u každej nefunguje.

„Celý život som vedela, že bez dieťaťa neostanem. Mám za sebou osem tehotenstiev, no iba jedno jediné, to posledné, ma urobila šťastnou. Dnes máme doma sedem ročnú Elišku a keby som to všetko mala absolvovať ešte raz, urobím to znova...“ Kde začať? Moje prvé tehotenstvo sa skončilo potratom a komplikáciám pri následnej operácii, takže som sa prebrala s infúziou v ruke a so smútkom v duši. Počas zákroku lekári zistili, že trpím vrodenou chybou maternice, ktorá sa však dá veľmi dobre operačne odstrániť. Od toho dňa som nemala mať s otehotnením problém...

Sedem krát nič

A ani som nemala, aj keď sme občas potrebovali podporu odborníkov z oblasti asistovanej reprodukcie. Mala som však problém dieťa donosiť. Pokúsila som sa o to veľa krát. Najhoršie dopadlo moje siedme tehotenstvo, pretože som sa po celú dobu cítila dobre, no po kontrole u gynekológa sme zistili, že s bábätkom sa čosi deje. V 22. týždni som opäť potratila. Bola to pre mňa veľká rana, o to väčšia, že som konečne mala byť mamou a nič nenasvedčovalo tomu, že by to tak nemalo byť... Trvalo veľmi dlho, kým som sa spamätala.

Umelé oplodnenie

Túžba po dieťatku ma však stále hnala dopredu, no odrazu stál proti mne silný súper – vek. Využili sme teda možnosť podstúpiť umelé oplodnenie. Nasledovala klasická tortúra – hormonálne injekcie, odber vajíčok, vloženie embryí späť do tela a čakanie, či budem mať šťastie. Každý vám povie, že úspešnosť páru v takomto prípade najčastejšie závisí od vecí, ktoré sa dejú niekde medzi nebom a zemou. Neostáva nič iné, iba čakať... Verila som, že neostanem bez dieťaťa a dnes som šťastná, že to nakoniec vyšlo. Po štrnástich rokoch snaženia...

Máme Elišku!

Elišku som tri roky dojčila, odmalička som ju nosila ku koňom (vediem jazdeckú školu) a vláčila som ju na chrbte na krosnách. Vyrástla na čerstvom vzduchu, s úsmevom vždy vravím, že skoro v maštali, ale nikdy jej tu nič nechýbalo. Pýtajú sa ma, či ma neovplyvnilo, že sme sa tak dlho nemohli dočkať a nakoniec ju máme, či nie som príliš úzkostlivá... Sme normálni rodičia a z Elišky sa snažíme vychovať životaschopné, samostatné dieťa. Občas ma zamrzí, že vyrastá ako jedináčik, ale nie je prvá ani posledná na svete.

Elementy ženy: Štylistka Zuzana Kanisová

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zivotny-styl, menuAlias = zivotny-styl, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
17. november 2024 03:40