Fínsko: Vo Fínsku vyzerajú veľkonočné oslavy skôr ako Halloween. Deti sa obliekajú ako čarodejníci s metlami zavesenými okolo krku, ako sa uvádza na ibtimes.com. Prechádzajú sa po uliciach a hľadajú darčeky. Fíni veria, že v priebehu festivalu sa stávajú čarodejnice silnejšie a že oheň ich dokáže odohnať.
Nórsko: Veľká noc je pre Nórov populárna čítaním románov. Vydavatelia vtedy prichádzajú so špeciálnym veľkonočným vydaním thrilerov pod názvom Paaskekrimmen. Tradícia začala v roku 1923, kedy vydavateľ knihy podporil svoju novú detektívku na titulných stranách novín. Natoľko sa podobali na správy, že si málokto všimol, že ide o reklamný kúsok.
Austrália: V mnohých krajinách je symbolom sviatkov veľkonočný zajačik, ktorý prináša čokoládu a schováva vajíčka. V Austrálii však majú veľkonočného Bilbyho, u nás známeho ako Bandikuta králikovitého, ktorý prináša vajíčka. Bilby je vačkovec podobný zajacovi, ktorý patrí medzi ohrozené druhy v Austrálii. Je charakteristický svojimi dlhými ušami, dlhým nosom a dvojfarebným chvostom. Preto si ho Austrálčania tieto sviatky viac vážia. Nemajú moc radi zajacov, ktoré im ničia úrodu. Skôr ako čokoládových zajačikov, privítajú čokoládového Bilbyho.
Kolumbia: Kolumbijčania majú zvláštne večerné menu cez sviatky. Namiesto čokolády a vajec, majú na stoloch leguána, korytnačky a veľkých hlodavcov.
Nemecko: V iných krajinách deti hľadajú skryté veľkonočné vajíčka, ale v Nemecku majú kraslice na stromoch a na viditeľnom mieste v uliciach. Tisíce farebných vajec zavesených na stromoch nie je v Nemecku ničím nezvyčajným.
Grécko: V Grécku nájdeme iba červené vajcia. Gréci maľujú všetky vajcia len na červeno.
V sobotu zvyknú na gréckom ostrove Korfu ľudia hádzať hrnce, panvice a ďalšie hlinené nádoby zo svojich okien a rozbíjajú ich na ulici. Niektorí hovoria, že tento zvyk pochádza z Benátok, kde ľudia na Nový rok vyhadzovali svoje staré veci. Iní veria, že hádzaním hrniec sa víta jar a symbolizuje nové plodiny v nových kvetináčoch.
Poľsko: Poliaci majú podobné veľkonočné zvyky ako u nás. Muži polievajú vedrami vody ženy, ktoré sú mokré do poslednej nitky. Legenda hovorí, že dievčatá, ktoré „schytali“ vedro vody, sa do roka vydajú.
Haux, Francúzsko: Bez vidličky ani na krok. Hlavne, ak sa nachádzate v tomto juhofrancúzskom mestečku na Veľkonočný pondelok. Každý rok sa tento rok podáva obria omeleta na hlavnom námestí. Na výrobu omelety sa používa 4500 vajec a dokáže sa z nej najesť až 1000 ľudí. Kedysi Napoleon a jeho armáda putovali po južnom Francúzsku a zastavili sa v malom mestečku. Dali si omeletu, ktorá Napoleonovi tak zachutila, že ju chcel aj nasledujúci deň. A tak sa obyvatelia pustili do zbierania vajec a urobili obriu omeletu pre neho a celú jeho armádu.
