Smiech
Ovplyvňuje nielen našu psychiku, ale doslova celé telo. Počas smiechu sa vyplavujú tzv. hormóny šťastia, endorfíny. Tie vyvolávajú pocit spokojnosti, znižujú vnímanie bolesti, odbúravajú stres a potlačujú agresivitu. Keď sa smejeme, zrýchľuje sa nám činnosť srdca, prehlbuje sa dýchanie, čo vedie k intenzívnejšiemu okysličovaniu svalov aj mäkkých tkanív v mozgu, čo má vplyv na pamäť. Väčšie okysličenie krvi prispieva aj k rýchlejšiemu hojeniu rán. Pocit šťastia a dobrej nálady okorenený smiechom, má výrazný účinok aj na našu endokrinologickú sústavu. Znižuje sa napríklad produkcia adrenalínu, čo je typický stresový hormón, ktorý nás mal pôvodne pripraviť na boj.
Čo ak nám nie je do smiechu
Úsmev či dokonca smiech si možno navodiť aj cielene. Telo totiž nedokáže byť dlhodobo v rozpore so svojimi vlastnými neverbálnymi prejavmi. Terapia smiechom, ktorú poznáme najmä z ázijských krajín je založená práve na tomto princípe.Tak, ako si každé ráno umývate zuby, naučte sa na seba usmievať v zrkadle. Je to prvý, ale dôležitý krok k pozitívne naladenej mysli. V ideálnom prípade vám dobrá nálada vydrží aspoň časť dňa.
Očistné slzy
V tomto prípade nehovoríme o slzách od smiechu, z dojatia či radosti, ale o slzách, ktoré naopak sprevádzajú pocit smútku. Slzy a plač nie sú bezúčelné, pomáhajú človeku upokojiť sa a odpútať sa od negatívnych emócií. Vo všeobecnosti platí, že častejšie plačú ženy ako muži. Ženy nepovažujú plač za prejav porážky či spoločensky neprijateľnej slabosti. Slzy obsahujú látky, ktoré tíšia. Plač pri bolesti bolesť utlmuje, plač zo zúfalstva a hnevu upokojuje. Spolu so slzami sa však vyplavujú z tela aj nežiaduce toxíny Ak je to čo len trochu možné, človek by mal dať plaču voľný priechod. Ak sa vám derú slzy do očí a vy ich silou mocou zadržiavate, škodíte sám sebe. Emócie, ktoré k plaču viedli sa nestíšia, ani nezmiznú, len sa odsunú na neskôr. Úložisko neriešených emócií je živnou pôdou mnohých problémov, ktoré skôr či neskôr človeka dobehnú. Vyplakať sa má teda svoj veľký zmysel.
