S Ľudmilou sa kamarátim od detstva. Väčšinou sa vo všetkom zhodneme – až na jednu oblasť. Ľudka je stále nespokojná s tým, ako vyzerá a odkedy si pamätám, robí všetko pre to, aby bola podľa nej dokonalá, aj keď ona vždy bola riadna „kočka“. Keď ešte nebola plnoletá, tak bola varená-pečená v každom kozmetickom salóne v okolí. Len čo dovŕšila osemnásť, jej najväčšou „drogou“ sa stali kliniky krásy.
Všetko odštartoval nos
Prvýkrát napochodovala do takéhoto zariadenia s tým, že má široký nos. Podľa mňa to síce bola hlúposť, ale ona sa vraj už ďalej nemôže na seba v zrkadle pozerať a má z toho depresiu. Poctivo si odkladala peniaze, aby sa čo najrýchlejšie mohla objednať na operáciu. Myslela som si, že tým sa to skončí, ale stal sa presný opak – nosom sa to celé iba začalo. Ešte behala s obväzom, keď už uvažovala, že si dá zväčšiť pery. „To nemyslíš vážne!“ osopila som sa na ňu, keď mi celá nadšená ukázala fotku jednej zahraničnej modelky, ktorá mala ústa pomaly cez celú tvár.
Výzor bol prvoradý
Našla si brigádu a znova si šetrila, aby dosiahla vysnívaný cieľ – dobrovoľne mať ústa ako po uštipnutí rojom včiel. „No, čo povieš?“ pýtala sa ma, keď sme sa videli asi po týždni po zákroku. „Jéminenky!“ vyhŕklo zo mňa. „Super, že?! Tebe by to tiež pristalo,“ dodala, keď sa obzerala v zrkadle. „Nemusím mať všetko,“ odpovedala som. Roky išli a Ľudka sa mi doslova menila pred očami – všetko, čo zarobila, vrážala do svojho zovňajšku, nič iné ju nezaujímalo. Až keď mala po tridsiatke a vyhladenú pleť po neviemkoľkom zákroku, mi prezradila, že konečne je šťastná, lebo si na inzerát našla síce oveľa staršieho, ale zámožného priateľa. A ja som okamžite vytušila, že tento vzťah asi nebude o založení rodiny...
Prestane s tým?
Aj tak bolo. Ľudka dostala k narodeninám väčšie prsia, na Vianoce liposukciu, na výročie zoznámenia výplne do líc... Napriek tomu stále nebola spokojná. „Nevisí mi veľmi zadok? Asi aj s tým by som mala čosi urobiť – objednám sa u lekára, aké sú možnosti,“ povedala mi nedávno, keď sme sa konečne po dlhom čase stretli na káve. „A čo takto pravidelne cvičiť? Ľudka, podľa mňa by si s týmito umelými vylepšeniami mala prestať. Začínam sa o teba báť, lebo to preháňaš. Vždy si predsa bola nádherná, tak načo toto všetko podstupuješ?“ spýtala som sa jej. Na moje prekvapenie z nej vyliezlo, že v detstve sa jej sesternica pravidelne vysmievala, že je škaredá a ona sa pre to veľmi trápila. Navrhla som jej, že s ňou pôjdem k psychologičke – so slzami v očiach súhlasila. Zatiaľ prvý krok, ale podľa mňa konečne k správnemu odborníkovi...
