1. Botanická záhrada na Lomnickom štíte
Záhrada vznikla so zámerom vedeckého skúmania rastlín v nadmorskej výške 2 643 metrov, no po päťdesiatich rokoch sa z nej stal viac ako len vedecký projekt. Pri výstupe si tu mnoho turistov odpočinie, posedí na horskom slnku a nadýcha sa vôní vzácnych rastlín. Nie všetky rastliny sem však doniesli vedci, niektoré rástli na štíte prirodzene, celkovo je tam viac ako 170 druhov. Ak chcete vidieť záhradu v jej najväčšej kráse, obdobie medzi koncom júna a začiatkom júla je ideálne, doprava je, samozrejme, buď po vlastných alebo lanovkou, ktorá vás privezie priamo na vrchol, kde vás spolu s najvyššie položenou botanickou záhradou v Európe čakajú nádherné výhľady na tatranské plesá či bralá.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
2. Sad Janka Kráľa
Každý Bratislavčan a asi každý druhý Slovák počul o parku v centre Bratislavy na brehu Dunaja. Cez víkendy je plný rodín na piknikoch, mladých hrajúcich futbal či športovcov bežiacich maratóny či inak cvičiacich. Nájdete v ňom historické pamiatky, napríklad gotickú vežu františkánskeho kostola, sochu Janka Kráľa, zastávku Viedenskej električky či protinapoleonský val. Je najstarší verejný park v Európe, otvorili ho v roku 1776. Historické pamiatky dotvárajú atmosféru parku, na ktorý obyvatelia hlavného mesta nedajú dopustiť. Vďaka jeho dostupnosti, obrovským trávnatým plochám, detským ihriskám či podnikom, ktoré sa nachádzajú naokolo, je stále najnavštevovanejším miestom Bratislavy počas teplých mesiacov roka. Novinkou tento rok bolo cvičenie taiči pod korunami stromov okolo ôsmej ráno a jazda na segwayoch v parku.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
3. Andy Warhol
Keď sa povie Andy Warhol, každému napadnú štyri farebné fotgrafie Marilyn Monroe, ktoré hanblivého umelca túžiaceho po sláve preslávili. Vytvoril nový umelecký smer – popart, ktorý sa stal jedným z najikonickejších smerov dvadsiateho storočia. Andy patrí medzi ľudí, ku ktorým sa Slovensko hrdo priznáva, jeho rodičia boli Rusíni z dediny Miková neďaleko Medzilaboriec, kde v roku 1991 otvorili na jeho počesť múzeum. Andy aj s bratom sa narodili v americkom Pittsburghu, kam jeho rodičia imigrovali. Pri otázke, kam patrí, odpovedal, že nepatrí nikam, no jeho najbližší tvrdili, že počas svojho života niekoľkokrát plánoval návštevu Slovenska, ktorá sa mu bohužiaľ nikdy nepodarila. Bol priateľom mnohých celebrít a významných ľudí, ako napríklad súčasného prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa, ktorého uchvátil svojou opovážlivosťou a kontroverznosťou. V šesťdesiatych rokoch sa jeho štúdio na Manhattane The Factory stalo vychyteným miestom pre svetové hviezdy ako Mick Jagger alebo David Bowie. Umrel po operácii žlčníka v 58 rokoch.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
4. Slovinsko alebo Slovensko?
Určite sa vám aspoň raz v živote stalo, že sa vás niekto opýtal, odkiaľ ste. Keď ste im povedali Slovakia, s úsmevom prikývol a vyhlásil, jasné, Československo predsa pozná. Ak nie, tak ste jeden z mála šťastlivcov, ktorým sa to neprihodilo. No svet, ktorý si myslí, že sme sa zasekli niekde v období pred tridsiatimi rokmi, nám nerobí až také problémy ako fakt, že krajiny Slovensko a Slovinsko sú názvami takmer rovnaké. Slovensko verzus Slovinsko je totiž taký problém, že raz sa mesačne stretnú zamestnanci oboch krajín, aby si vymenili zle odoslanú poštu, ktorú zaslali do tej druhej. Silvio Berlusconi stojac vedľa ministra Slovinska na tlačovej konferencii v Ríme vyhlásil, že mu je cťou stáť pri ministrovi Slovenska. Bývalý prezident USA George W. Bush o Slovensku povedal, že jediné, čo o ňom vie, je to, čo mu povedal minister zahraničných vecí, ktorého stretol na návšteve Texasu. Škoda, že minister zahraničných vecí bol Slovinec :-).
5. Slovenky
Podľa rebríčka zostaveného cestovateľským webom City Guide sa Slovenky svojou krásou vyšplhali až na tretie miesto na celom svete. Do hlasovania boli zapojení desiati muži z rôznych krajín. Pochvaľovali si mentalitu žien na Slovensku, veselú a pohostinnú, a mnohí z nich podotkli, že v krojoch sú v skutku očarujúce. Viacerí z nich v živote kroj predtým ani nevideli. Slovenky sú tiež jedny z najmladších neviest v Európe, priemerný vek, keď sa ženy vydávajú, je 24, rovnako ako v Litve a v Poľsku. Plodnosťou však zaostávame takmer za všetkými krajinami Európskej únie, na jednu ženu totiž vychádza iba 1,33 dieťaťa. Keď sa však berú iba ženy žijúce mimo väčších miest, priemer je 2.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
6. Hrady a zámky
Každý hrdý Slovák vie, že máme najvyšší počet hradov a zámkov na jedného obyvateľa. Podľa najnovších štatistík je 78 percent aj plne reštaurovaných a funkčných, prerobených na múzeá či galérie a prispôsobených na návštevu verejnosti. Bohužiaľ, nie každá stavba má bohatú zachovanú históriu, ako by mnohí z nás chceli, no príbehy panovníkov sú často dopĺňané výkladmi či divadelnými hrami. Počet zachovaných pamiatok na Slovensku sa porovnáva napríklad s Gréckom či Talianskom, čo o našej malej krajine málokto v zahraničí vie. Ak sa vám niekedy pošťastí pozvať na Slovensko Američana s tým, že sa neocitne v Slovinsku :-), je pomerne veľká šanca, že z počtu zachovaných hradov a zámkov ostane v nemom úžase.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
7. Cesta hrdinov SNP
Pre ľudí, ktorí majú radi históriu a menej náročné túry, je táto mesiac trvajúca túra ako stvorená. Ide o najdôležitejšiu turistickú magistrálu na Slovensku, ktorá sa začína na Devíne pri Bratislave a končí sa pri Duklianskom priesmyku na severovýchode krajiny. Ide sa cez väčšinu významných miest a oblastí Slovenska, ktoré zohrávali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, ale aj v rokoch 1944 a 1945 počas oslobodzovania krajiny. Turisti sa vyberajú na 770-kilometrovú túru iba s batohom, ktorý by nemal vážiť viac ako 20 kg. Ľudia, ktorí už majú túru za sebou, odporúčajú pribalenie ľahkého stanu, spacieho vaku, turistických paličiek či vodného filtra, ktorý pomáha na hydratáciu počas dňa a na varenie po večeroch. Odvážlivci, ktorí úspešne odkráčali celú trasu značenú červeno-bielymi značkami, môžu hrdo povedať, že prešli celé Slovensko peši.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
8. Geografia
Za geografický stred Európy sa považuje oblasť Kremnických vrchov. Ponúkajú niekoľko jedinečných miest na návštevu počas voľných dní. V lete sa dá ísť kúpať do dvoch neďalekých vodných nádrží, v zime sa zas môžete lyžovať na Donovaloch. Obľúbenou aktivitou návštevníkov je aj prechádzka po Badínskom pralese, ktorý je plný rastlín, ktoré inde na Slovensku nenájdete. V roku 2000 ho navštívil aj princ Charles. Ďalším geograficky známym miestom Slovenska je trojmedzie Česka, Poľska a Slovenska neďaleko Čadce. Je síce v peknej dedinke, ale okrem označenia miesta a veľkého množstva áut, ktoré si momentálne skracujú cestu okolo rozostavanej diaľnice, tu nenájdete žiadne atrakcie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
9. UNESCO
Na Zozname kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sa nachádza nejedna slovenská pamiatka. Patrí tam Banská Štiavnica, známa ťažbou zlata, ktorá sa doteraz považuje za najkrajšie mesto Slovenska, Vlkolínec, dedinka, v ktorej stále žijú ľudia v pôvodných tradičných dreveniciach namaľovaných rôznymi farbami, či jaskyne a priepasti Slovenského krasu, z ktorých niektoré sú prístupné verejnosti. Najvzácnejšou je Ochtinská aragonitová, ktorá je jednou z troch jej typu na svete, najnavštevovanejšou je zase Dobšinská ľadová jaskyňa.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
10. Najstaršia technická škola sveta
V roku 1762 založila Mária Terézia prvú Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici, mala veľký prínos pre svet baníctva, techniky, hutníctva či chémie. Počas osemnásteho a devätnásteho storočia bola veľmi prestížna a doteraz je veľkou vzácnosťou dostať sa na ňu. Významné osobnosti ako Samuel Mikovíni, slovenský kartograf, ktorý na škole študoval, a Christian Doppler, rakúsky fyzik, po ktorom je pomenovaný Dopplerov efekt a ktorý na škole pôsobil dva roky, prispeli k nehasnúcej sláve školy.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
