Šéfredaktorka Evita:
Moja najväčšia nehoda v kuchyni súvisí s tým, že nemám všetko upratané tak, akoby som mala mať. Celá moja rodina je na nervy z toho, že taniere na seba ukladám nie podľa veľkosti a druhu, ale systémom „ako príde“. Tak som raz na malý dezertný tanierik položila pár veľkých plus polievkový tanier a v momente, keď som potom otvorila skrinku, sa všetky rozleteli na zem. A porozbíjali sa všetky... :-).
Editorka Bronka:
Keď som mala asi 17 rokov, tak ma baby na chate nechali šúpať červenú cibuľu, ktorú som videla prvýkrát v živote. Myslela som si, že všetko to červené je šupka, takže som šúpala a šúpala, až kým z nej nič nezostalo :-). Dodnes mi to vyťahujú na oči a stále sa na tom smejú. Zase, nečudujem sa im :-).
Fotografka Katka: U mňa naozaj platí to, že som dokázala v začiatkoch pripiecť aj čaj :-). Chcela som ho spraviť viac, tak som nechala zovrieť vodu v hrnci. A zabudla som na ňu, samozrejme. Takže, voda sa odparila, hrniec prehorel a z čaju nič nebolo :-).
Redaktorka Sandra:
Môj priateľ ma chcel prekvapiť tým, že upečie cheesecake a navrch spraví čokoládovú polevu. Cheesecake ma síce doma čakal, no čokoládovú polevu som potom musela dorobiť ja. Priateľ totiž pokyn v recepte: čokoládu roztopte vo vodnom kúpeli, pochopil tak, že čokoládu doslova hodil do hrnca s vriacou vodou. Tak sa aspoň čokoláda vykúpala :-).
Redaktorka Saška:
Raz, a veru nie je to tak dávno, som naliala saponát do umývačky riadu namiesto tablety, lebo tie sa mi už minuli. Vypenila som celú kuchyňu a dodnes nechápem prečo :-).
Produkčná Veronika:
Ja si na to síce nepamätám, ale mamina mi rozprávala, že pri mojich prvých variacich pokusoch sa mi podarilo pripraviť „kamennú“ krupicovú kašu. Stvrdla tak, že sa nedala vybrať z hrnca :-).
Grafička Maťka: Keď sme boli so sestrou malé, tak sme s babinou vždy piekli koláče. Nikto nikdy nezabudne na jej vetu: „Babka, už to bude? Lebo aj z rúry sa už dymí.“ :-)
Redaktorka Deniska: Počas prvého skúškového obdobia na vysokej škole sme so spolubývajúcou prepadli vareniu. Počas neho sa nám stalo množstvo vtipných situácií, ako napríklad soľ vo varenom víne a podobne. Najlepšie boli však naše hlášky, z ktorých sa smejeme dodnes. „Ochutnaj to ty, ja nemám teraz objektívne chute“ alebo „jediné ružové ovocie je reďkovka“. Dodnes s úsmevom spomínam na naše kulinárske začiatky.
