V knižnom biznise nie si žiaden nováčik. Malvína je už tvoja štvrtá kniha. Máš k nej iný vzťah, keďže si ju písala s odstupom 3 rokov?
Teším sa z nej rovnako, ako som sa tešila aj z predchádzajúcich kníh. To, že prešli od vydania poslednej knihy už tri roky si vôbec neuvedomujem. Mám z nej veľkú radosť J Ak je Malvína iná oproti ostatným titulom, tak je to hlavne kvôli tomu, že som sa zmenila JA. Ľudia sa menia, mení sa ich zmýšľanie, priority. A to sa určite premietlo aj do knihy.
Malvína je dosť netradičné meno. Prečo práve Malvína? Okrem tej „Duchoňovej“ Malvíny nie je v slovenských kalendároch veľmi vyhľadávaná...
Malvína je krásne meno. Možno trochu netradičné, ale práve to je fajn. Nad menom hlavnej hrdinky som dlho premýšľala. Zvažovala som aj Marínu, ale tú mal Sládkovič, Matildu mal zas Roald Dahl. A preto mám ja Malvínu.
Zmenila si priezvisko.
Áno. V novembri minulého roku sa zo mňa stala „pani Stanková“. Inak žiadna závažná zmena neprebehla.
Miluješ knihy. Natoľko, že si sa v jednom z kníhkupectiev aj zamestnala. Ovplyvňuje práca v ňom aj tvoju tvorbu?
Ja som si stále myslela, že muži čítajú detektívky a ženy romány. Že je to takto rozdelené a bodka. A potom som zistila, že to vôbec nie je pravda J Odkedy pracujem v kníhkupectve, tak som úplne zmenila pohľad na knihy. Čítam viac a čítam rôzne žánre, pretože tak ako nájdete dobrú knihu vo svetovke, tak ju nájdete aj v románoch, detektívkach, či vo fantasy. Nemyslím si, že by práca v kníhkupectve ovplyvnila moju tvorbu. Ak vyjde nejaká skvelá kniha, tak jasné že si poviem „pááááni, také niečo by som chcela napísať“. Ale to je asi tak všetko. Veď nebudem písať severskú detektívku, pretože teraz fičia, po prvé - nežijem v Nórsku a po druhé – radšej sa držím toho, čo viem.
Radšej knihy píšeš, alebo ich čítaš?
Skôr čítam.
Je o tebe známe, že háčkuješ nádherné bavlnené hračky pre deti. Nerozmýšľala si venovať sa tomu aj profesionálne?
Výroba hračiek ma baví, ale na to, aby som to robila profesionálne, by som potrebovala viac
času. Ja mám dve práce a milión koníčkov, takže nestíham.
A rovnako ako háčkovanie, či štrikovanie ťa vraj veľmi baví aj piecť. Tvoj muž musí byť šťastný chlap...
Áno, to je J Pečiem rada a robím to už veľa rokov. Mám dvoch bratov a otca, ktorí na sladkom fičia, takže neraz sa stalo, že som vypekala aj o deviatej večer. A aj môj muž má rád koláče, takže pečiem naozaj často. Pri pečení mi nedôveroval len raz a to keď som spravila cuketový koláč . A potom ho vychválil do neba.
Čomu všetkému sa ešte venuješ?
Teraz predovšetkým háčkujem hračky, ale nedávno som začala aj so šujtášovými náušnicami, ktoré sú teraz celkom obľúbené. No a potom vyrábam rôzne dekorácie, na Vianoce, na Veľkú noc. Teda vždy keď je nejaká príležitosť J Teraz sme sa napríklad rozhodli, že darčeky na Vianoce vyrobíme – čiže celý november a december sa bude niesť v duchu vyrezávaných dekorácii a domáceho vianočného pečiva. Trochu sa bojím, ako skombinujem pečenie medovníkov s Vianocami v kníhkupectve, ale snáď sa podarí.
Kedy to stíhaš? Dajú sa všetky tieto činnosti vôbec skĺbiť dohromady?
Dajú a vďaka tomu sa nikdy nenudím J Robím to všetko po práci a cez víkendy, vždy keď mám voľný čas. Nesedávam len tak pred telkou s vyloženými nohami. A keď už sedávam, tak popri tom vždy niečo robím.
Obaja s manželom máte radi handmade veci?
Jasné, úplne naviac. Obdivujeme ľudí, ktorí dokážu vlastnými rukami vyrobiť rôzne krásnosti. Mať dobrý nápad a dokázať ho pretvoriť do hmatateľnej veci je naozaj umenie. Sama kadečo vyrábam, ale Tomáš mi veľmi pomáha. Urobil mi krásnu knižnicu z drevených bedničiek, na Vianoce mi vyrezával stromčeky, menovky na svadbe boli drevené a tiež ich vyrobil on.
Koľko kabeliek máš v skrini?
Mám ich tak akurát J Mám také drahšie, ktoré sú zároveň kvalitné a preto ich môžem nosiť do zbláznenia a stále vyzerajú dobre.
Koľko topánok máš v skrini?
Viac, než potrebujem.
Sociálne siete pravidelne zásobuješ fotografiami z dovoleniek a rôznych výletov. Kam rada chodíš-chodíte? A aké máte ešte plány?
Všade. Slovensko je krásne a Tomáš ma najradšej ťahá do Tatier na túry. Naposledy sme išli na Téryho chatu a ja som sa tam vytrepala aj s chrípkou a horúčkou J Išli sme na konci apríla a všade bol ešte sneh, tak sme to mali celkom zaujímavé.
V januári sme boli v Ríme a je to úžasne mesto, tak sme si povedali, že sa tam ešte musíme vrátiť. A každoročne chodievame na dovolenku do Prímorska. To je taká dovolenka, kedy fakt že nerobíš nič, len sa vyvaľuješ na pláži, čítaš knihy a napchávaš sa.
Tento rok pôjdeme ešte do Tatier a potom začiatkom roka by sme chceli ísť niekam do zahraničia aspoň na pár dní. Buď k moru, alebo si zas vyberieme nejaké mesto, kde sme ešte spolu neboli.
Novú knižku si môžete kúpiť TU.
