Som dvojmatka. Možno si poviete: no a čo? Veď takých mám sú po svete milióny. Pre mňa je to však stále čerstvá a neopísateľná skúsenosť. Úprimne priznávam, bála som sa mať druhé dieťa. Naša Sofia (v decembri bude mať 5 rokov) je neriadená strela. Akékoľvek výchovné metódy ju obchádzajú oblúkom a autorita pre ňu nič neznamená. Fakt mi denne žerie nervy. Ale pravdou je, že by som si život bez nej už nevedela predstaviť. Ale mať druhé dieťa pri takej víchrici, akou je ona? Pohrávala som sa s tou myšlienkou celé mesiace. Vychádzalo mi z toho, že to nezvládnem.
Ale raz, v slabej chvíli som môjmu mužovi povedala, že to teda skúsme. S mojou zníženou funkciou štítnej žľazy a vekom (vtedy 37) som si dávala rok. Reku, takto budem pred Bohom čistá, že som to skúsila. Ale Boh si povedal: So mnou sa zahrávať nebudeš. Otehotnela som po prvej ostrej:-).
Možno ste niektoré zachytili, že samotné tehotenstvo už nebolo prechádzkou ružovou záhradou. Bývalo mi zle prakticky celých 9 mesiacov, tretí trimester ma na zbláznenie pálila záha, v 14. týždni tehotenstva som bola pre masívne krvácanie hospitalizovaná v nemocnici a dva týždne predtým sme si prešli psychickým peklom, keď nám pri genetických testoch vyšlo podozrenie na Downov syndróm 1:20. Graviditu som si nijako neužila, po 5. mesiaci som ešte bojovala aj s tehotenskou cukrovkou. A v 38. týždni (37+1) som absolvovala plánovanú sekciu, pretože maličká začala veľmi priberať.
Napriek všetkým týmto útrapám sa nám 18. júna narodila krásna, zdravá Sabinka. Ženy, toto dobre poznáte. Všetka tá bolesť, strach a utrpenie stálo za to. Ešte na operačke som medzi zvracaním (lebo to ja tak, pri sekcii vraciam) vzlykala od šťastia. Nasledujúce hodiny na izbe zas od bolesti. Pri prvej sekcii (tá bola zas akútna, po 12 hodinách bolestí som síce bola otvorená ako nebeská brána, ale Sofia nezostúpila do pôrodných ciest. Čo vám budem hovoriť, rebel už v bruchu. Najskôr sa vypýta na svet v 36. týždni a potom si povie, že je pre ňu príliš bežné ísť na svet klasicky) som nepotrebovala ani jednu infúziu od bolesti, po druhej som ich dostala štyri.
Ale som dvojmatka. Teraz si hovorím, čo som robila s toľkým voľným časom pri jednom dieťati?
Sabinka vstáva okolo 5.30 a vlastne odvtedy, až kým nejdeme okolo deviatej večer spať, fungujem na 100 %. Poznáte to. Kuchárka, upratovačka, ošetrovateľka, vychovávateľka, spoločníčka... medzitým sa naďalej starám o svoj e-shop a snažím sa sama relaxovať s ihlicami/háčikom v ruke. Návšteva našej dedinskej Jednoty osamote je pre mňa ako wellnes pobyt.
Byť čerstvou dvojmatkou je náročné. Vyčerpávajúce. Hektické.
Ale zistila som dôležitú vec, ktorú som do 18. júna nechápala, resp. mala som z nej obavy. Ako sa dá láska rozdeliť medzi dve deti? No nedá! Pretože ona sa nedelí, ale násobí.
Jej knižku To nerieš si môžete kúpiť TU.
