Čo/kto ma najviac stresuje?
Prvý krok k tomu, aby ste sa zbavili všetkých zbytočných napätí, stresov a negatívnych vnemov, je schopnosť pomenovať ich zdroj. Je to situácia, prostredie, alebo človek, čo ma privádzajú do nekomfortu? Je to znesiteľné, alebo mi to totálne ruší moje kruhy? Mala som kamarátku, ktorá mala stres z pýtania sa cudzích ľudí na čokoľvek. Na to, ktorým smerom je katedrála v Taliansku, na to, koľko je hodín, dokonca čašníčky na to, kde je v neznámej reštaurácii toaleta. Nedokázala bez stresu komunikovať s neznámym človekom. Všetci to zľahčovali, vysmievali, až jej muž pochopil, že ju treba od toho odbremeniť. Veď, aj preto je jej mužom. Žije sa jej oveľa ľahšie... Tak, ako sa vám bude oveľa jednoduchšie žiť, keď sa vykašlete na kamarátky, ktoré vás súdia namiesto toho, aby vás pochopili. Alebo keď si nájdete prácu, kde nebudete pred každou schôdzou s nadriadeným zhlboka dýchať pred zrkadlom na záchode. Proste pošlite „stresmejkerov“ prečo zo svojho života. Pekne, postupne, ale s prehľadom.
Viem byť sama bez toho, aby som sa cítila nekomfortne?
Niektoré psychologické štúdie hovoria, že žena je zrelá a zdravo sebavedomá až vtedy, keď bez problémov strávi víkend sama so sebou. Bez potreby kontaktovať sa s niekým iným. Je jedno, či vypadne mimo mesta alebo ostane vo svojom byte. Prosto si vystačí sama so sebou a neprenasledujú ju paranoje, že ju nikto nemá rád, že nikomu nechýba a je na svete úplne opustená.... ako ste na tom vy?
Aké zdravotné problémy ignorujem?
Všetky niečo ignorujeme. Niektoré kašlú na gynekologické prehliadky, niektoré na zubára, iné celkovo na prevenciu. Niekedy jeme ibalginy ako lentilky len preto, že „nemáme čas“ riešiť, prečo nás to alebo to bolí a potom sa čudujeme, keď sa na nás prilepí niečo vážnejšie. Zdravie majme pod kontrolou. Tak ako vlasy, tak ako mejkap. Máme totiž len jedno. Veď viete.
Kedy som naozaj šťastná?
Odsledujte si to. Pocit, keď vám celé vnútro zaleje teplo, keď sa celkom spontánne usmievate a čas popri vás plynie inak, ako keď ste v stave normálnom. Ja to mávam pravidelne, keď ideme do divadla. Ja, môj muž. Deti sú doma s babkou a my dvaja, pekne oblečení, si v aute na Prístavnom moste plánujeme najskôr večeru a potom si dožičíme dávku kultúry. Je to taký rituál, ktorý vo mne vyvoláva hmatateľné šťastie. Preto ho opakujeme aspoň raz do mesiaca.
Viem, z akej rodiny pochádzam?
Je to hrozne zaujímavé, pýtajte sa najstarších členov na všetko. Na všetko, čo si pamätajú, na ich starých rodičov, na to, ako žili, aký mali pôvod, ako sa zoznámili, milovali, ako prichádzali na svet ich deti. Kreslite si stromy celej famílie... Všetky tie mená na náhrobných kameňoch, ktoré vám už nič nehovoria, lebo sú to vaši praprarodičia, nesú svoje príbehy a v génoch si ich nesiete aj vy. Napríklad moja stará mama od dvanástich slúžila v dedine, kde mala rodina starého otca veľké gazdovstvo. Zamilovali sa do seba, ale gazdovská rodina bola proti jeho láske so slúžkou, tak ignorovali aj svadbu. Keď vychádzali mladomanželia z kostola, ženíchov otec šiel s koňmi a vozom okolo a ani na nich nepozrel...
Pracujete tam, kde vás to baví?
Lebo keď nie, prečo ste ešte tam?
Ako dlho by vám vydržali úspory, keby ste teraz stratili prácu?
Mať úspory je podstatné. Nemusia to byť závratné sumy. Ale je dôležité mať bokom peniaze, na ktoré nesiahnete vtedy, keď chcete ísť k moru, ani vtedy, keď sa vám páči nezmyselne drahá kabelka. Sú tam na to, aby vás uživili, keď sa stane niečo nepredvídané, nečakané, nedobré... Múdre hlavy hovoria, že by ste mali mať finančné zásoby na pol roka. Tak neviem, čo poviete?
Robím niečo, čo mi vyslovene prekáža?
Hlúposti. Musíte ísť okopávať zemiaky k rodičom, lebo majú také veľké pole, že na to sami nestačia. Alebo musíte absolvovať firemné teambuildingy, ktoré vás otravujú na smrť. Alebo každý deň varíte teplé jedlo, lebo váš manžel si myslí, že to tak má byť... Alebo, alebo... Máte len 24 hodín denne. Toto nie je návod na to, ako byť sebecká, bezcitná mrcha, ale vždy myslite najskôr na seba. Vždy.
Spím dosť?/Nespím priveľa?
Niekomu stačí 6 hodín, niekomu 8, niekto potrebuje viac. Vy sama viete, čo si váš organizmus vyžaduje, tak mu to dožičte. Hlúposti typu – vyspím sa, keď umriem – prenechajte hlúpym. Ak chcete byť dlho zdravá, fyzicky aj psychicky, spite toľko, čo vaše telo vyžaduje. ALE! Nestaňte sa otrokom spánku. Úplne najnovšie štúdie zo severných štátov v Európe dokazujú, že ľudia náchylní na depresie sa utiekajú k spánku, aby v ňom zabudli na reálny svet. Tak, ak sa vždy, keď môžete, uložíte na gauč, aby ste sa prespali k večeru, kedy už pôjdete spať definitívne, tak pozor. Prejdite k ďalšej podstatnej otázke:
Mám v živote dosť zábavy?
Veľmi dôležité. Život nie je len práca a povinnosti, život má byť aj príjemný, smiešny, veselý, vtipný. Patrí doň všetko, čo nás rozosmeje, čo nás uvoľní, čo nám pomôže zabudnúť na povinnosti. Ak zábavu vynechávate, zle je. Endorfíny sa nemajú ako vyplaviť a vy plávate len v adrenalíne.
Myslím pozitívne alebo negatívne?
Neodpovedajte v súlade s tým, ako vás vnímajú ľudia. Neodpovedajte v súlade s tým, ako sa správate. Odpovedzte si pravdivo. Aká ste vo vnútri? Viac vás všetko štve alebo teší? Viac pochybujete alebo veríte? Viac sa tešíte alebo ste otrávená? Ak je vo vás viac negatívnych nastavení, trochu na sebe popracujte. Nemusíte byť premotivovaná pozitívna osôbka, ktorá si ráno kreslí slniečka na zrkadlo. Ale dobrá nálada sa dá nastaviť a žije sa s ňou lepšie.
Prečo mám pocit, že ľudia okolo mňa majú lepšie životy?
Lebo Facebook, lebo Instagram, lebo ostatné sociálne siete. Nepotrebujete byť odborníkom, aby ste vedeli, že ľudia, ktorí chodia po svete so stále nastaveným foťákom alebo kamerou, si nimi niečo kompenzujú. Ak niekto dennodenne viacerými statusmi presviedča svojich „priateľov“, že má skvelý život, presviedča hlavne sám seba. Nepodľahnite tomu klamu. Zažila som toľko akcií, kde sa ľudia nudili, takmer vôbec sa medzi sebou nebavili a keď som potom videla pár fotiek na sociálnych sieťach, mala som pocit, že to bol najlepší žúr storočia... Poznám pár rodín, pár vzťahov, kde sa rieši kopec problémov na úrovni komunikácie, ale fotky majú ukážkové :-). Ak máte svoj okruh kamošov, svoju rodinu, ak robíte to, čo vás baví a tak nejako nemáte potrebu každý deň dávať ostatným vedieť, čo robíte, máte život oveľa kvalitnejší ako tí, čo sa fotia s každým kúskom jedla, ktoré im donesú v reštaurácii... Verte mi.
Som vyrovnaná so svojou minulosťou?
Tu je to jasné. Odpustili ste všetkým, čo vám ublížili? Nechodíte po svete s nejakou nevyslovenou krivdou, ktorá vás tlačí k zemi? Máte odpustené vy? Vyčistené vzťahy? Nie z pohľadu toho druhého, hlavne zo svojho pohľadu, na tom totiž záleží....
Naozaj milujem muža, s ktorým chodím/spávam/žijem?
Neuškierajte sa, že ste s ním už 15 rokov, že to sa ľahko mudruje. Vieme, že zamilovanosť trvá maximálne rok a potom je to už láska, ktorá musí byť postavená na iných základoch ako je vášeň, sex sedemkrát do týždňa a ponocovanie do rána. Ale ste s NÍM? Alebo len s niekým, pri kom čakáte na NEHO? Lebo ak to druhé, oberá vás to o veľmi veľa energie. Ktorú by ste si mali šetriť pre NEHO.
V čom som naozaj dobrá?
Na túto otázku možno poznáte odpoveď hneď, možno ju len tak intuitívne cítite, možno budete musieť premýšľať. Možno vám s ňou pomôžu kamošky, ony vedia, kedy sa na vás obracajú s absolútnou istotou, že im pomôžete situáciu vyriešiť. Moja sestra Gabika, napríklad, robila v banke. Normálne, pri okienku. Bola milá, klienti ju mali radi, lebo nič nebolo nemožné. Dokázala pre nich urobiť všetko tak, ako dokázala vybaviť všetko aj v súkromnom živote. Či bola v našej rodine svadba, krstiny alebo len obyčajná letná grilovačka, ujala sa organizácie a z každej akcie urobila výnimočnú udalosť. Detailmi, nápadmi, nasadením. Potom ju oslovila jedna známa, potom ďalšia a ďalšia... Dnes sa tým živí. A je šťastná, prešťastná.
Aká je výhovorka, pri ktorej nemám výčitky svedomia?
Urobila som sondu medzi kamoškami a všetky sa tvárili, že si výhovorky nevymýšľajú... No dobre. Ak viem, že na choroby detí a svojich blízkych sa radšej nevyhovárame, keď sa nám niekde nechce ísť, lebo tým môžete nejakú pliagu privolať, tak po čom siahneme, aby sa nikto nehneval, že zrušíme dohodnutý program? Moja sestra si raz vymyslela, že ju jej frajer požiadal o ruku, že oslavujú. Namiesto toho sedela doma v kresle a pozerala nejaký nekonečný argentínsky seriál, do ktorého sa zamilovala. Že dodnes nenosí prsteň ju veľmi netrápi, vraj to vtedy zabralo, nikto sa nehneval. Len škoda, že táto výhovorka sa nedá používať pravidelne.
Mám rada svoje telo?
Legitímna otázka pre nás všetky. Objektívne – nie všetky máme možnosť ísť s osobným trénerom do telocvične, behať, skákať, tancovať, cvičiť. Objektívne, nie všetky máme v génoch dobré spaľovanie. Sme každá iná. Máme veľké prsia, zadky, stehná. Máme malé prsia, zadky, stehná. Ale sme to my. Ak sa neakceptujeme samy, nemôžeme to chcieť od ostatných.
Som k ľuďom milá?
Lebo to je základ. Byť milý. Slušný. Úctivý. Nepovýšenecký. Ono sa to vždy vráti. Možno inak, ale vráti.
Nezaoberám sa príliš životmi ostatných?
To je teraz taká móda. Sledovať a súdiť ostatných, ako žijú, ako sa správajú, ako reagujú v takej či onakej situácii. Ľudia utekajú pred sebou tým, že komentujú životy ostatných. Médiá nám vďačne podhadzujú obete a my na nich nenecháme v komentároch ani nitku suchú. Naozaj na TOTO chcete míňať svoj čas a energiu?
Čoho sa najviac bojím?
Nikto mi v redakcii nechcel odpovedať na túto otázku, lebo vraj vo filme o čarodejniciach z Eastwicku sa im to všetkým trom vrátilo. Hady, bolesť, zima. Asi sa podobám na Jacka Nicholsona, no nech.
Čo som milovala ako dieťa?
Je jedno, či vám ako prvé napadne horúce kakao alebo mandarínkový kompót so šľahačkou. Je jedno, či hneď vidíte seba pod huňatou dekou, ako čítate jednu knihu za druhou, alebo ako ležíte s mamou pod jej perinou a pozeráte si albumy so starými fotkami.
Je niečo, čo by som v živote urobila inak?
Áno, všetky tie známe osobnosti v rozhovoroch tvrdia, že by nič vo svojom živote nemenili, lebo všetko ich niekam posunulo a blablabla. Neverím. Všetky máme niečo, čo by sme urobili inak. Pomenujte si to a zadefinujte prečo. Spoznáte sa viac.
