Tridsaťdvaročná Katarína Chudá pracovala roky v rodinnej firme. Hoci mala pomerne dosť práce, veľa klientov a zabezpečený život, jej profesia ju šťastnou neurobila. „Bola to pomerne náročná práca. Dostala som sa k nej vďaka mojej mame. Myslím, že som v tejto profesii aj dobrá, a som vďačná za to všetko, čo som sa naučila, no šťastnou ma nerobí. Mala som obdobia, keď som sa necítila psychicky dobre. Práca za počítačom v kancelárii bola ako na hojdačke,“ začína svoje rozprávanie mladá Bratislavčanka. Už roky pociťovala potrebu zmeny. Chcela sa cítiť naplnená a svojím spôsobom túžila skôr pomáhať druhým, ako „hrať“ sa s číslami. Neustále hľadala záľuby, ktorým by sa mohla venovať. „Odmalička som túžila po psíkovi. Rodičia mi ho nechceli dovoliť, pretože sme bývali v klasickom panelákovom byte. Jedného dňa mi dal otec kontakt na dcéru svojho kamaráta, ktorá sa venovala výchove vodiacich psov. V noci som prelustrovala ich stránku, vyplnila formulár a o pár dní som sa išla pozrieť na cvičisko,“ spomína Katarína. Vždy sa jej páčili labradori, len sa nevedela rozhodnúť, či chce čierneho alebo svetlého. Dokonca sa jej o psoch aj snívalo. „Keď som na cvičisku uvidela šesť malých šteniatok, tak som bola úplne nadšená. Dostala som možnosť s organizáciou spolupracovať ako vychovávateľka. Okamžite som sa do tejto práce zamilovala,“ vracia sa do minulosti Katka Chudá.
Psia láska
Kým sa vodiaci pes dostane k nevidiacemu človeku, ktorému ma slúžiť, čaká ho pomerne náročný a dlhý proces. Katka vychováva malých labradorov od siedmich týždňov až po jeden rok. Potom idú psíky na testy temperamentu, kde sa zisťuje, či má konkrétne šteniatko potrebné vlastnosti, aby mohlo pracovať ako vodiaci pes. Nasleduje zdravotná prehliadka a preventívny röntgen kĺbov. Napokon sa dostanú k trénerovi, ktorý labradora trénuje niekoľko mesiacov. Na konci musí absolvovať finálne skúšky. Na nich sa ukáže, či pes môže fungovať ako vodiaci. „Práca so psíkmi na naučila veľmi veľa. Hlavne si urobiť poriadok,“ smeje sa sympatická tmavovláska.
„Musím byť aj veľmi zodpovedná, lebo už nemyslím len sama na seba. K malému psíkovi musím v noci vstávať a počas celého dňa ho jedným okom sledujem. Veľakrát sa mi stalo, že som namiesto párty s priateľmi uprednostnila večer so šteniatkom,“ hovorí mladá Bratislavčanka. Jej práca s vodiacimi psami si vyžaduje aj veľkú dávku trpezlivosti. Labradorov vychováva vďaka motivácii a láske. „Kým naučím psíka jeden povel, musíme to donekonečna opakovať. Všetko robím s úsmevom na tvári, lebo pes naozaj cíti našu energiu. Navzájom sa s vodiacimi psíkmi od seba učíme len to najlepšie.“ Labrador sa dostane k nevidiacemu až vo veku dvoch rokov. Katka so psíkom pravidelne navštevuje nákupné centrá, MHD, reštaurácie a nariadenia, na ktoré by mal byť vodiaci pes pripravený. „Pre ľudí, ktorí nevidia, je vodiaci pes istým zdrojom slobody. Nevidiaci nie je závislý od pomoci rodiny a priateľov, ale má zrazu ,parťáka‘. Môže s ním ísť do obchodu, na poštu a dokonca sa mu môže vyžalovať. Energia medzi človekom a vodiacim psom môže byť neskutočne krásna. Sú to spriaznené duše,“ tvrdí Katka, ktorá sa tomuto poslaniu venuje ako dobrovoľníčka už niekoľko rokov. Muži si ju všímajú Katarína je krásna a veselá mladá žena. S vodiacimi psíkmi vzbudzuje aj mužský záujem. Neraz sa dostala do situácie, že ju muži vďaka domácemu miláčikovi oslovili aj na ulici. „Do svojej kancelárie chodím pravidelne aj so psom, autobusom. V jeden deň som stretla pána, ktorý sa pozeral striedavo na psíka a potom na mňa. Naše psy majú vestičku, na ktorej majú naše logo Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy,“ spomína Katka.
O pár dní ju kolegyne zaskočili milou správou. „Volali mi moje spolupracovníčky z výcvikovky, že po mne pátra jeden pán. Tvrdili mi, že ma videl v autobuse číslo 84. Vraj som mala krásne tmavé oči a vlasy a chcel by sa dostať ku mne bližšie. Odvtedy sme sa stali dobrými priateľmi,“ hovorí mladá žena. Katka Chudá neberie svoju dobrovoľnícku činnosť ako prácu. Vodiace psy boli najprv jej koníčkom, dnes už to berie ako poslanie. „Všetci dobrovoľníci to robíme z lásky a nesmierne nás táto práca baví. Určite sa tomu chcem venovať aj v budúcnosti a uvidíme, čo mi život ešte prinesie,“ zamýšľa sa.
Zmysel života Tridsaťdvaročná Bratislavčanka je momentálne vo fáze hľadania sa. So psíkmi chce pracovať aj naďalej. Okrem toho sa venuje masážam, tantre a joge. „Veľmi veľa cestujem. Najbližšie sa chystám na spirituálnu cestu do Brazílie. Chcem v živote kráčať skôr duchovnou cestou. Dodáva mi to veľmi veľa energie. Keď vidím, že pomáham nevidiacim a iným ľuďom, tak viem, že je to cesta, ktorou chcem ísť,“ uzatvára rozprávanie Katka Chudá.
