Aký je rozdiel medzi akútnym a chronickým stresom a prečo je chronický stres pre nás taký nebezpečný?
Akútnym stresom rozumieme situáciu, ktorá nás dostáva do momentálnej nepohody až ohrozenia a človek na ňu automaticky reaguje obrannou reakciou – bojuj alebo uteč. Takáto reakcia nám zabezpečuje prežitie. Aktivuje sa sympatický nervový systém a vyplavujú sa stresové hormóny – kortizol, adrenalín a noradrenalín. Toto spôsobí, že krvou a kyslíkom sú zásobované prednostne orgány potrebné na prežitie – srdce, svaly, mozog a nervový systém.
Chronický stres je už o niečom inom. Človek je pri ňom stresu vystavený dlhodobo – mesiace, roky, je to dané okolnosťami, ktoré veľmi nedokážeme ovplyvniť. Takýto stres je pre telo obrovskou záťažou, keďže nedochádza k prepnutiu do normálu ako po akútnom strese. Telo ani duša nemajú čas zregenerovať sa a to často vedie k menej závažným či závažným zdravotným ťažkostiam.
Stres je často vnímaný ako psychologický fenomén, ale aký má vplyv na fyzické telo?
Predčasné starnutie, bolesti kĺbov, kožné ochorenia, psychosomatické ťažkosti. Stres býva uvedený ako jeden z faktorov podmieňujúcich vznik celého spektra ochorení, aj ochorení, ktorých príčina vzniku nie je úplne ľahko vysvetliteľná. Neexistuje psychický stav, ktorý by sa postupne do tela neprepísal, a ani naopak, niet somatických ťažkostí bez vplyvu na psychiku. Duša a telo sú jedna nádoba, nemožno to od seba oddeľovať a veľa ľudí to dnes už takto našťastie vníma.
Je stres prirodzenou súčasťou života alebo ho môžeme úplne eliminovať?
Počas života sa aspoň nejakej forme stresu úplne vyhnúť nedá. Žijeme s ľuďmi, na ktorých nám záleží, a prežívame aj ich trápenia. Chceme v živote niečo dosiahnuť, potrebujeme chodiť do práce, niekedy si stačí len zbežne prečítať novinové titulky a nehovorím o pozeraní televíznych správ. Stres sa k nám v nejakej miere vždy dostane. Aj infekcia, s ktorou telo bojuje, pre neho predstavuje formu stresu. Zásadné je, ako a ako často dokážeme stres kompenzovať.
Existuje spojitosť medzi stresom a chronickými ochoreniami, ako sú srdcovo-cievne problémy, cukrovka alebo autoimunitné ochorenia?
Pri strese sa vplyvom stresových hormónov zvyšuje tepová frekvencia a krvný tlak. Z dlhodobého hľadiska to môže spôsobiť srdcovo-cievne ťažkosti. Chronicky zvýšená hladina kortizolu vedie k priberaniu na váhe, najmä v oblasti brucha, čo je tiež jeden z faktorov vzniku metabolického syndrómu a cukrovky 2. typu. Stres spôsobuje aj zmeny v imunite – dochádza k poklesu slizničnej imunity, k syndrómu priepustného čreva. Zvýšená hladina cukru v krvi vedie aj k zápalovým procesom rôzne po tele, ľudia môžu mať bolesti kĺbov a kožné problémy.