Operácie sú veľmi náročné pre oči aj chrbát...
Mám už dva roky nové očné šošovky a svoje dve dioptrie na blízko si na mikroskope ľahko nastavím. Oči nie sú problém, najhoršia je chrbtica. Predtým som veľa športoval, lyžoval, hral futbal, tenis... Je fakt, že keď som hral dlho tenis, bola potom pravá ruka ešte nejaký čas trochu roztrasená, takže keď som vedel, že ma čaká zložitá mikrochirurgická operácia, dva dni predtým som ho nehral. Dnes necvičím, na masáže nechodím. Nemám čas.
Pracujete s osem- až pätnásťnásobným zväčšením. Akú zväčšenú potrebujete cievu, aby ste ju videli?
Ak je jej priemer milimeter a zväčšíte si ju osemkrát, je asi ako slamka. Zväčšenie si môžete nastavovať, ale keď je zase veľmi veľké, vidíte malé zorné pole, takže potrebujete taký obraz, aby ste videli ihličku aj celé operačné pole.
Ktorá operácia pre vás bola za tie roky najzložitejšia?
Pre replantačného mikrochirurga je asi najťažšie prišiť ruku odrezanú šikmo cez dlaň. Šijete mnoho drobných ciev, z dlaňového oblúka vystupujú dve hrubé cievy a osem tenkých z prstov a musíte to nejako dať dohromady. Najdlhšie som pri operácii sedel 17 hodín. Ale vlastne to poviem ešte inak: Viete, čo je asi úplne najprácnejšia mnohohodinová operácia? Prišiť skalp. Je tam neuveriteľné množstvo drobných ciev, ktoré sa ťažko hľadajú. Niekoľkokrát som kolegom pri takej – a našťastie úspešnej – operácii asistoval.
Prišívanie drobných ciev, nervov, šliach a svalov trvá dlhé hodiny. Potrebuje mikrochirurg do vienka hlavne trpezlivosť?
Základnou vlastnosťou mikrochirurga je byť nenaštvateľný. Len čo sa začnete hnevať, je to zlé. Ja sa prakticky nikdy nehnevám, až moju ženu občas rozčuľuje, že sa poriadne neviem pohádať. Okrem toho potrebujete aj trpezlivosť, svedomitosť a zručnosť – ale pokiaľ človek nie je úplne ľavý, mnohé sa dá naučiť.
Šikovnému mikrochirurgovi trvá prišiť jeden prst asi štyri hodiny, takže keď sú odrezané štyri, strávi pri tom 16 hodín. Na obed si nedôjdem, ale napiť sa a na toaletu si odskočiť môžem. Vezmem si čisté rukavice a plášť a o päť minút som späť. Dlhšie prestávky neprichádzajú do úvahy. Fakt je, že s vekom predsa len cítim, že po šiestich či desiatich hodinách už toho mám, ako sa hovorí, „plné zuby“ a musím sa veľmi sústrediť.