Všetkého máme dostatok. Je práve to dôvodom, prečo si vážime veci, ale aj jedlo oveľa menej?
Dostatok je určite jeden z dôvodov, ale rozhodne nie jediný. Som presvedčená, že väčšina ľudí nechce jedlom plytvať, že tých, ktorí žijú v prebytku a je im úplne jedno, koľko odpadu produkujú, nie je veľké percento. Myslím si, že plytvanie súvisí najviac s rýchlym životným štýlom, s tým, že sme zahltení rôznymi povinnosťami, a tak často nemáme ani čas si premyslieť základný manažment súvisiaci s varením a nakupovaním.
Ďalším faktorom je mestský štýl života – väčšina ľudí žijúcich v meste nemá domáce zvieratá, ktoré by prípadné zvyšky jedla skonzumovali. A k potravinám, tým, že si ich sami nepestujeme a nedorábame, ale nakupujeme, máme menej osobný vzťah než k mrkve, ktorej rast by sme inak vnímali od semienka až po zrelý plod.
Prišli ste na to, prečo sa v súčasnosti plytvá potravinami oveľa viac ako kedysi?
V porovnaní s minulosťou je veľa vecí inak. Vezmite si už len to, že taký zvoz komunálneho odpadu v mestách funguje možno posledných sto rokov, na dedinách je to však podstatne kratšie. Dovtedy museli ľudia všetok odpad zužitkovať takpovediac vo svojom dvore. Každý mal doma hnojisko, domáce zvieratá a pec, takže ak sa náhodou stalo, že sa niečo nezjedlo, skončilo to na jednom z týchto troch miest, takže potravinový odpad prakticky neexistoval.
Dnes sa varí omnoho rafinovanejšie. Kým kedysi gazdiné používali zopár druhov potravín, dnes domáce varenie ovplyvňujú rôzne svetové kuchyne, takže doma často máme množstvo rôznych druhov potravín a dochucovadiel, ktoré nevieme efektívne nakombinovať tak, aby sme ich spotrebovali včas.
V čom sa z vášho pohľadu zmenil spôsob hospodárenia v kuchyni oproti časom, keď sa v kuchyni zvŕtali naše mamy či staré mamy?
Obrovský rozdiel oproti minulým časom je napríklad vo výbere potravín. Pamätám si, akú obrovskú zmenu priniesli supermarkety po nežnej revolúcii. Predajná plocha obchodov s potravinami sa zniekoľkonásobila a miesto jednej-dvoch tuzemských značiek jogurtov ste ich zrazu mali k dispozícii desať.
Začali sa predávať predtým nepoznané druhy ovocia a zeleniny, ľudia sa začali zoznamovať s novými potravinami ako červená šošovica, quinoa či baklažán. Zrazu bolo treba sa naučiť, ako z týchto potravín variť. Začali sa robiť veľké nákupy, zväčšil sa objem chladničiek, no a v neposlednom rade žijeme oveľa rýchlejšie ako naše mamy a staré mamy. Zvyšujú sa nároky na to, čo všetko treba počas dňa stihnúť, takže niekedy už proste na varenie a premýšľanie o hospodárení s potravinami neostáva čas ani kapacita.
Ja osobne si myslím, že je za tým aj fakt, že kedysi boli ľudia sebestační, vážili si to, na čom sa narobili. Čo si dochovali a vypestovali...
Áno, s tým sa nedá nesúhlasiť. Každý pozná ten nepríjemný pocit, keď jeho práca vyjde nazmar. Keď si niečo kúpite v obchode a vyhodíte to, väčšinou vám v prvom rade príde ľúto vyhodených peňazí, niekomu sa možno uľúti premárnených prírodných zdrojov na výrobu daného výrobku. Málokomu je však ľúto, že vyšla nazmar práca toho, kto to vyrobil. Kedysi ľudia cítili väčšiu vďačnosť za to, čo majú. Koniec koncov, svedčia o tom rôzne tradície z minulosti, ako dožinkové slávnosti, dni vďakyvzdania alebo svätenie chleba.
Pred jedlom bolo bežné modlitbou vyjadriť vďaku za jedlo na tanieri. Kedysi si ľudia viac uvedomovali, že môže prísť obdobie nedostatku a že úroda nemusí vzísť vôbec alebo bude menšia a že to pre nich môže znamenať existenčný problém. Dnes, ak sa neurodí dostatok pšenice, kúpime si ju zo zahraničia. Jediné, čo pocítime, bude to, že múka a pekárenské výrobky budú drahšie. Niekomu to bude jedno, pre iného to bude znamenať zníženie životnej úrovne, no v konečnom dôsledku prežijeme.
Jednoducho, stratili sme kontakt s výrobou potravín a zároveň sa život oveľa viac presunul z dedín do miest?
Presne tak. Nechcem však, aby sme skončili pri generalizovaní v tom zmysle, že mestský život je ten zlý a ten na vidieku dobrý. Určite je však dôležité, aby v našich životoch bolo viac rovnováhy a viac prepojenia s prostredím, v ktorom žijeme. V zmysle pochopiť procesy, ktoré sa okolo nás dejú. Ľudia žijúci v meste môžu rovnováhe pomôcť v podporovaní lokálnych farmárov a už samotným výberom toho, čo vkladáme do košíka.
Pokiaľ budú uprednostňovať španielske paradajky pred tými slovenskými, tak ich obchody jednoducho budú predávať. Ľudia na vidieku by si mali byť zas vedomí toho, aké obrovské bohatstvo je v pôde, ktorú majú pod nohami. Je mi smutno z toho, keď sa dozvedám, že v obciach, ktoré nemajú kanalizáciu, často splašky „náhodou“ odtečú do potoka, do jarka pri ceste alebo na pole, lebo vyčistenie žumpy stojí peniaze a toto je zadarmo.
Je ďalším problémom aj to, že nám a mladším generáciám jednoducho chýbajú vzory?
Že nás nemá kto naučiť šetrnosti? Ja osobne si myslím, že človek, ktorý chce vyriešiť nejaký problém, to zvládne aj bez vzoru. Samozrejme, je fajn poznať niekoho, kto vám odovzdá svoje skúsenosti, lebo vtedy je cesta k poznaniu rýchlejšia. To však neznamená, že ak vzor vo vašom okolí nie je, šetrnosti alebo čomukoľvek inému sa nikdy nenaučíte. Ak sa raz rozhodnete, že chcete niečo vedieť a že je to pre vás dôležité a pôjdete si za tým, tak to zlepšenie určite nastane. Tu si myslím, že je asi najdôležitejšie vôbec dospieť k presvedčeniu, že byť šetrný má zmysel.
Kedy ste v tejto téme takpovediac „precitli“ vy? Bolo to pri pohľade do chladničky či, naopak, pri pohľade do koša?
Jednoznačne pri pohľade do koša. Nevedela som sa preniesť cez to, že som nedokázala s potravinami hospodáriť stopercentne, a tak som sa rozhodla zmeniť to.
Zdá sa, že súčasný životný štýl civilizovaného sveta plytvaniu potravinami priam nahráva. Poďme to krok za krokom zmeniť. Ako a kde začať?
Mne sa na začiatok osvedčila analýza toho, čo u nás zvyklo končiť v koši. Zároveň treba začať variť z toho, čo človek má doma, aby sa potraviny neustále obmieňali a aby sa minuli domáce zásoby. Preto pri plánovaní varenia je najlepšie vychádzať z toho, čo máme v chladničke, mrazničke či špajze, a na nákupe len doplniť chýbajúce ingrediencie. Do obchodu je najlepšie ísť s nákupným zoznamom, lebo vďaka nemu ušetríme čas a nenakúpime zbytočnosti. Nuž a v neposlednom rade je dôležité mať prehľad a poriadok v chladničke a vedieť správne skladovať potraviny.
Vy sama odporúčate urobiť si zoznam potravín, ktoré v domácnosti skončili v koši. Čo nám takýto zoznam odhalí?
Čím viac si toho o potravinách končiacich v koši poznačíme, tým viac informácií získame, takže pravdepodobne prídeme na efektívne riešenia. Je dobré si značiť dátumy, aby ste zistili, ako často potraviny vyhadzujete. Druh potraviny napovie, s čím máte najväčší problém – ak najčastejšie vyhadzujete zeleninu, možno jej treba kupovať menej alebo ju inak skladovať.
Ak si napíšete, prečo ste danú potravinu vyhodili, napríklad že banány ste vyhodili preto, lebo tie bodkované už nikto nechcel jesť, možno prídete na to, že ak ich zamrazíte, obľúbite si ich vo forme zmrzliny alebo šejku, alebo z nich nabudúce niečo upečiete. Zapísať si množstvo toho, čo skončilo v koši, je tiež praktické, pretože tak si zas viete prepočítať, koľko eur vyhodíte do koša spolu s nezjedenými potravinami.
Na čo je potrebné dať si ešte pri návšteve potravín pozor? Čo sledovať?
Je dobré sledovať dátumy spotreby – ja vždy v rýchlosti kontrolujem tie na mliečnych výrobkoch a potravinách. Tiež je dobré kupovať len to, čo naozaj potrebujeme. Ak sú nejaké potraviny v akcii a my ich máme doma, je lepšie ich nechať v regáli. Alebo ich kúpiť vtedy, ak sú trvanlivé. Čerstvé potraviny je lepšie nakupovať v malých množstvách alebo v takých, ktoré sme schopní zjesť, kým nenadíde dátum ich spotreby. A ak ideme do obchodu hladní, treba nákup vybaviť čo najrýchlejšie, lebo inak do košíka nahádžeme aj to, čo nepotrebujeme.
