Daniela Nestorováevita
StoryEditor

ROZHOVOR s nutričnou poradkyňou: Zabudnite na váhu, merajte si obvod pása a netrestejta sa!

07.12.2023, 19:00
Zdravie

Keksíky, čokoláda, ale i saláma sa z praxe podľa nutričnej poradkyne nájdu hádam vo väčšine slovenských domácností. Pravdou je, že zdravému životnému štýlu neprospievajú. A už vôbec nie lepšej postave. Daniela Nestorová však upokojuje, že ak občas zhrešíme, nemáme sa za to trestať!

Čo znamená zdravá strava? Čo musím mať na tanieri, aby som mohla povedať, že jem zdravo?

Zdravo znamená vyvážene, čiže mali by sme jesť všetky dôležité zložky, ktoré telo potrebuje. Sú to bielkoviny, sacharidy, zdravé tuky, vláknina, vitamíny a minerály. Za deň by sme mali vystriedať rôzne farby, vône i chute na svojich tanieroch. Strava nemá byť jednotvárna. Môžem si dopriať všetko, ale rovnako tak všetko s mierou. Dovolený je aj koláč, ale občas iba jeden kúsok, a nie pol plechu.

Cukry a soľ je potrebné úplne vylúčiť?

Treba zabudnúť na takzvané jednoduché cukry v sladkostiach, ktoré obsahujú i nezdravé tuky. Cukor je ideálne prijímať vo forme fruktózy, v podobe ovocia. Soľ potrebujeme. Stačí však 5 g denne, čo je asi jedna čajová lyžička.

Ako sa stravujú Slováci?

Stretávam sa s tým, že sa zlepšujeme. Pred koronavírusovou pandémiou to nebolo najlepšie. A to najmä preto, lebo ľudia nemali čas a preferovali rýchly typ stravovania v podobe fastfoodov, priemyselne spracovaných potravín a podobne. Okrem toho mnohí za vidinou krajšieho a lepšieho „ja“ prepadali doslova šialeným diétam a zvláštnym návykom.

Všeobecne sa dá povedať, že v slovenských stravovacích návykoch prevažovali jednoduché cukry, soľ, veľa alkoholu a nezdravé tuky. Korona nás prinútila trošku spomaliť, a tak mnohí prehodnotili svoje zvyky, začali doma viac variť a jesť lepšie. Boli však aj takí, ktorých „home office“ posadil doma na gauč a pribrali z dôvodu, že sa nestravovali najlepšie a prestali sa aj hýbať. Myslím si, že dnes je to lepšie aj z dôvodu, že sa o zdravom stravovaní hovorí viac. Viac počuť odborníkov, ktorí apelujú na to, že stravovacie extrémy nefungujú, jedinou cestou je zdravý a udržateľný životný štýl.

Kto je na tom lepšie: muži alebo ženy?

Je to pol na pol. Kým v minulosti boli v tomto víťazkami určite ženy, dnes už aj páni dbajú na to, čo, kedy a koľko zjedia.

Kedy si sa ty začala zaoberať zdravou výživou?

U mňa to bolo akosi odmalička. Neviem, či rodičom vyslovene záležalo na tom, aby sme doma jedli zdravo, alebo to šlo prirodzene. Mama preferovala variť najmä zo sezónnych vecí. Pracovala v mliekarenskom priemysle, takže sme mali vždy veľa mliečnych výrobkov, a vyberala kvalitné potraviny.

Babka nás tiež zásobovala svojou úrodou. Domnievala som sa, že takto to vyzerá vo väčšine domácností. Až keď som sa začala stravou zaoberať profesionálne, zistila som, že väčšine unikajú základné informácie o tom, čo by sme mali dať do seba a čo vôbec nie.

Ako by sa mala meniť naša strava s pribúdajúcim vekom?

Všeobecne platí, že to, čo na naše telo platilo, keď sme mali dvadsať, nemusí platiť v tridsiatke, štyridsiatke a neskôr. Vekom sa obyčajne náš metabolizmus spomaľuje. Je to prirodzený proces. Ubúda nám svalová hmota, tým sa znižuje náš bazálny metabolizmus, čo je množstvo energie, ktoré telo potrebuje v pokojnom stave. Okrem toho vekom pribúdajú rôzne hormonálne zmeny. Tomuto sa musia prispôsobiť aj naša strava a pohyb.

Ako vieme predísť tomu, aby sa náš metabolizmus nespomaľoval alebo aby sme tento proces aspoň oddialili?

Mali by sme budovať svalovú hmotu, a to pohybom a jedlom. Ženy, ktoré dovŕšia 40 rokov, by mali v strave klásť väčší dôraz na príjem bielkovín, jesť viac zdravých tukov vo forme orechov, avokáda, rýb i semiačok. Taktiež by mali myslieť na dostatok vlákniny. Toto sú najväčšie chyby, s ktorými sa pri klientkach stretávam. Silový tréning nám zas pomôže budovať svaly, spevniť telo a predísť bolestiam chrbta. Dôležitá je aj akákoľvek aeróbna aktivita, ktorá je prospešná pre naše srdce, a navyše sa pri nej vyplavia ešte aj endorfíny. V neposlednom rade nezabúdajme na prirodzený pohyb a ak sa dá, chodievajme viac pešo.

Je to pravda alebo ide len o moju domnienku, že keď obed či večeru zjem pomaly, a nie v zhone, som dlhšie sýta?

Áno, aj mnohé výskumy ukazujú, že pomalé jedenie môže pomôcť pri dosiahnutí pocitu sýtosti. Ak jeme rýchlo, je väčšia šanca, že zjeme viac, ako by sme mali.

Aké zmeny si po štyridsiatke zbadala na sebe ty?

Som čerstvá štyridsiatnička, ale už som zabrala aj v cvičení, aj v strave, aby som bola so sebou spokojná. To znamená, že som pridala viac silových tréningov. Čo sa týka jedla, zameriavam sa na dostatočný príjem vlákniny. A to napríklad v podobe väčšieho množstva zeleniny, ovocia i obilnín.

Dnes si už na raňajky nemôžem dovoliť to, čo napríklad v dvadsiatke. Vtedy som zjedla croissant s kávou a na postave sa to nijako neodzrkadlilo. V tomto veku preferujem skôr bielkovinové raňajky v podobe vajíčok, obilninovej kaše, gréckeho jogurtu, strukovinových nátierok atď. Dbám tiež na lepší pitný režim a dostatočný čas na regeneráciu po cvičení.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
27. apríl 2024 18:43