Už dlhšie odborníci bijú na poplach, že sa približujeme trendu v USA a naše deti a dospelí sa zaraďujú do skupinu s nadváhou až morbídnou obezotu. Čím to je?
Príčiniy sú rôzne. Okrem vrodených predispozícii a súhra vonkajších faktorov a schopnosť si s nimi poradiť. Aktuálna spoločnosť je založená na konzume, konzumácii potravín. Ak si pozriete televíziu, tak trištvrte reklám je venovaných stravovaniu a nákupe v supermarketoch. Tie ponúkajú v akciách rôzne potraviny plus alkohol za zľavy. Samozrejme vo väčšom množstve ako je bežné. To potom podvedome vytvára reflex, že sa to opatí, je to lacnejšie, tak si to už kúpia. A potom to aj zje, lebo je to v špajzi.
Väčšina potravín je chemicky obohacovaná o cukor. Pretože cukor je to čo predáva potraviny, to zlepšuje chute. Plus je obohatená o rôzne dochucovadlá a tie zvyšujú chuť zahryznúť si do jedla znova. Tomuto sa nedá čeliť pokiaľ si to neuvedomujete. To je jedna z príčin prečo je u nás obezita už dávno na takej istej úrovni ako je v USA, Kanade či západna Európa. Aj keď my nevidíme tých pacientov s váhou 200 kíl čo vidíme v Amerike na uliciach stáť. Ale sú aj u nás.
Lenže sú imobilní, nedosanú sa z domu. Nemajú tie trojkolky, na ktorých v zahraničí chodia. Hanbia sa za seba, pretože naša spoločnosť obezitu "ešte" neakceptuje. Berie ju, ako zlyhanie človeka a tí majú z toho depresiu alebo výčitky svedomia. Preto sa vyhýbajú spoločnosti. Ale štatistiky hovoria, že u nás je obezita rovnako rozšírená ako v iných civilizovaných krajinách.
Nakoľko v tom zohravá úlohu životný štýl a nakoľko strava?
Strava je súčasťou životného štýlu. To sa nedá oddeliť. Pokiaľ poznáte ľudí, ktorí neobsedia a hýbu sa a podlieha strava ich výberu, takýto ľudia s obezitou problém nemajú. Väčšina obéznych pacientov vie, že sú obázni. Chcú schudnúť, ale vždy je tam nejaký faktor, ktorý im v tom bráni. Tam je jednoducho nedostatok fyzickej aktivity a nesprávny výber jedál. To sú príčiny, ktoré sú ovplvniteľné človekom. Väčšinou už, ale treba pomoc výživového poradcu, lekára alebo terapeuta.
Je fastfood naozaj taký devastačný, keď si ho človek dopraje v malom množstve, napríklad raz za mesiac.
Aktivity, ktoré robíte raz za týždeň, raz za mesiac môžete robiť čokoľvek, otázka je to, či to dokážete udržať v takej nízkej periodicite celý život.
Lebo deti po škole kde si idú sadnúť? Do krčmy? To nejde. Do kaviarne? Tiež nie. Čiže taký McDonald je to správne miesto, kde si chodia po škole sadnúť. Dajú si hamburger s dochucovadlami a návyk si už udržujú do konca života.
Nepomôže ani také riešenie, že inštalovať automat v škole, kde by bola len zdravá strava. Tie automaty si deti nevšimnú. Cesta nie je obmedzovanie stravy v škole a zavádzanie zdravej výživy. Cesta je deti v rodine učiť ako sa vyhýbať fastfoodom. Teraz je veľmi populárny kebab. Všetky tie potraviny sú dochucované a presolené. Potom menia chuťové bunky.
Klasické jedlá, ktoré nevedú k obezite potom nechutia. Chuťové bunky sú otupelé. Mnohí to zistia až keď musia držať nejakú diétu a jesť jedlá, ktoré neobsahujú koreniny, soľ a podobné dochucovadlá.
Pridávanie glutámanu sodného dokázateľne ovplyvňuje množstvo potravín, ktoré zjeme. Keď jeme potraviny s chlebom, tak zjeme viac ako keď ich jeme bez chleba. To platí aj o ostatných prílohách. Ak si dáme aj zdravého lososa s holandskou omáčkou, tak zjeme viacej stravy.
Čím skôr začne človek s týmito zlozvykmi, tým menej ich berie ako zlozvyk a stanú sa pravidlom.
Kedy má rodič zbystriť pozoronosť, že jeho dieťa má nábeh na obezitu. Pretože rodičia nedokážu byť k svojim deťom kritickí. Často varovné signály prehliadajú.
Nie som detský lekár, ale v prvom rade potrebuje rodič so svojim dieťaťom tráviť veľa času, ale nie takým štýlom, že rodič sleduje televíziu a dieťa sa hrá na počítači. To nie je ten čas.
Mali by tráviť spolu čas aktívne. Potom rodič veľmi rýchlo zistí, že nevládze dieťa behať, má problém s dýchaním a je červené v tvári. Potom ho odvážia a zistia že ma viac ako rovesníci.
Je normálne keď deti rastú, že v istom období majú viac tuku oproti výške, keď sa ráta BMI. Tabuľky pre dospelých neplatia pre deti. Redukcia hmotnosti u detí je riziková v tom, že môže prísť k nedostatku rôznych minerálov v tele. Obmedzovanie dieťa v strave nie je správne. Nie tým štýlom, že tu máš päť eur kúp si niečo, ale robiť mu poctivé desiaty.
Kde treba začať riešiť problém? Najprv stravou či cvičením?
Ide to ruka v ruke a k tomu sa pridáva lenivosť. Neviem či to ľudia vedia, ale po intenzívnom tréningu či vo fitku, alebo po behu sa znižuje chuť na jedlo. Ľudia čo sú po intenzívnom cvičení nemajú taký hlad ako tí, ktorí len vyhladnú a neurobia nič medzi tým. Paradoxne po cvičení sa aktivizuje chuť na zdravé potraviny. Nie na tie čo majú vysoký obsah tukov a cukrov. Preferujú bielkoviny, viac tekutín. Takže to cvičenie má účinok. A nie len taký, že pri ňom spaľujeme energiu, ale má vplyv i na to aj aké mám chute na potraviny.
Mnoho ľudí s nadváhou tvrdí, že ide o genetiku a nikdy neschudnú. Do akej miery ide o mýtus a výhovorku?
Dedí sa kuchyňa a hrniec, nie hmotnosť. Dosť často sa stáva, že deti a vnúčatá sú rovnako obézni ako rodičia pokiaľ neodídu z domu. Ale sú samozrejme aj predispozície, rôzne typy ľudí, ale takáto variabilita nie je poškodzujúca zdraviu. Dedí sa sklon k cukrovke, ale tých ľudí zas nie je toľko. Treba podtknuť, že cukrovka druhého typu vzniká hlavne u tých čo už obezitu majú. Samotných geneticky dedených ochorení je určite menej, ako tí čo dedia varešku a hrniec.
