Otrava krvi je najčastejšou príčinou smrti po nezvládnutej infekcii. „Pri otrave krvi hovoríme o život ohrozujúcom zlyhávaní orgánov, ktoré je spôsobené neprimeranou odpoveďou hostiteľa na infekciu,“ hovorí MUDr. Michal Blanár, primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny z Košíc. Sepsa podľa primára môže vzniknúť aj po ľahkej infekcii, napríklad po poranení, uhryznutí zvieraťom, uštipnutí hmyzom.
„Najrizikovejšie sú však infekcie, ktoré spôsobujú zápal pľúc (pneumóniu), infekcie močových ciest a vnútrobrušné infekcie,“ uvádza MUDr. Blanár. Existujú podľa neho aj neinfekčné príčiny systémovej zápalovej odpovede organizmu, ako napríklad trauma, popálenina, operácia, poškodenie pľúc, infarkt, pankreatitída, krvácania, otravy a iné.
Sepsu prezradí horúčka aj ďalšie príznaky
Diagnostikovať sepsu je podľa lekárov pomerne náročné. Nie každá prítomnosť baktérie v krvi znamená sepsu. „Medzi príznakmi často dominuje horúčka, pacient tiež musí spĺňať viaceré kritéria diagnózy, preto je dôležité s ním pracovať komplexne a zamerať sa aj na ostatné príznaky,“ vysvetľuje MUDr. Mina Bobocká, primárka Oddelenia dlhodobo chorých v Bánovciach.
Spomenúť môžeme rýchlu srdcovú frekvenciu teda tep, zrýchlené dýchanie, zníženie krvného tlaku, v ťažších prípadoch poruchy močenia, dezorientáciu, zmätenosť, bledú a studenú kožu, bolesti brucha alebo únavu.
Kto je najviac ohrozený?
Za určitých okolností sepsa ohrozuje každého, najviac ohrozené skupiny sú ľudia s oslabenou imunitou, s chronickými ochoreniami ako cukrovka, ochorenia obličiek a pľúc, rakovina, seniori nad 65 rokov a malé deti. „V nemocniciach sú to hlavne pacienti po operáciách a po ťažkých zraneniach, hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti,“ dodáva primár Blanár.
MUDr. Bobocká dopĺňa, že obzvlášť rizikoví sú hospitalizovaní seniori, pretože trpia viacerými chronickými ochoreniami. „Táto skutočnosť má sama o sebe veľký vplyv na ich organizmus, k tomu sa však často pridáva znížená imunita, infekcie kože a mäkkých tkanív, dekubity, infekcie močového traktu, tráviace ťažkosti, ktorými často trpia, prípadne venózne vstupy a katétre,“ vymenováva primárka oddelenia dlhodobo chorých. Všetky tieto okolnosti môžu byť podľa nej nielen vstupnou bránou pre baktérie, ale odrážajú sa aj na celkovej sile organizmu.
Infekciu treba vypátrať
Základom pri stanovení diagnózy sepsy je pátranie po prítomnosti infekcie a zároveň po známkach jej dopadu na jednotlivé orgány a tkanivá. Samotná diagnostika pozostáva z fyzikálneho, laboratórneho, zobrazovacieho a mikrobiologického vyšetrenia.
Ako sa dá otrava krvi liečiť?
„Ako prvé je nutné bezodkladne nasadiť antibiotiká, podľa stavu buď širokospektrálne, alebo vhodné pre konkrétny patogén,“ uvádza MUDr. Bobocká. Okrem toho je podľa nej potrebné riešiť aj sprievodné príznaky, podávajú sa lieky, ktorými upravujeme krvný tlak, kortikosteroidy, inzulín na udržiavanie hladiny cukru, lieky proti bolesti, lieky pôsobiace na imunitný systém.
Primár Blanár si dodáva, že ide o naliehavé zmeny zdravotného stavu a preto je potrebné začať liečbu neodkladne. „Základná liečba pozostáva z odstránenia zdroja sepsy (absces, nekrotické tkanivá, žilové katétre, cudzie telesá) a liečby infekcie - antibakteriálna liečba (antibiotiká, antimykotiká),“ hovorí s tým, že nutná je hemodynamická podpora, tekutinová resuscitácia a lieky podporujúce obeh a činnosť srdca.
„Pri poškodení pľúc je potrebná liečba kyslíkom alebo umelá pľúcna ventilácia. Podporuje sa činnosti obličiek, výživa, rehabilitácia,“ dodáva primár.
Prevencia zahŕňa prísnu hygienu
Otrave krvi sa dá predchádzať. Ako má vyzerá prevencia? „Je veľmi dôležité obzvlášť u hospitalizovaných pacientov dodržiavať prísne zásady hygienicko-epidemiologického režimu počnúc hygienou rúk, až po pravidelnú výmenu močových a venóznych katétrov, ošetrovanie dekubitov a dezinfekciu rán,“ vysvetľuje primárka Bobocká s tým, že v neposlednom rade treba spomenúť aj očkovanie proti niektorým baktériám, akými sú napríklad, pneumokoky.
MUDr. Blanár potvrdzuje, že v bežnom živote je potrebné si často umývať ruky, nepodceňovať dezinfekciu rán a odrenín. „Ak je to možné, tak sa dať zaočkovať proti infekciám, ktoré môžu vyvolať vznik sepsy: pneumokokové infekcie, chrípka, COVID-19,“ dodáva.
Úmrtnosť na sepsu je vysoká
MUDr. Blanár upozorňuje, že úmrtnosť na sepsu je vysoká. „Aj napriek pokrokom v intenzívnej starostlivosti je úmrtnosť na sepsu stále medzi 28 až 50 percentami,“ uvádza s tým, že jej výskyt narastá a postihuje až 30 miliónov ľudí ročne po celom svete. „Dôvodom je práve bakteriálna rezistencia na antibiotickú liečbu a aj iným, už skôr spomenutým príčinám,“ hovorí primár s tým, že na pracovisku majú približne 1 - 2 pacientov za mesiac so známkami ťažkej sepsy.
Pri akých príznakoch spozornieť?
Ak trpíte nejakou infekciou s príznakmi sepsy ako teplota, zimnica, zrýchlenie dýchania a srdcovej frekvencie, vyrážky, zmätenosť a dezorientácia, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.