Spomínala si, že nadmerné pitie prišlo, keď si prišla o dieťa, zaháňala si tým smútok?
Budem mať 38 rokov. O dieťa sme sa s mojím vtedajším partnerom začali snažiť keď som mala 37 rokov a on 51. Otehotnela som po deviatich mesiacoch a bola som šťastím bez seba. Veľmi som túžila po bábätku. Lenže mimomaternicové tehotenstvo je nesmierne nebezpečné a ohrozuje najmä ženu. Behala som po doktoroch a všetci krútili hlavami. Plod nebol v maternici, no nikde ho nevideli. Navyše som mala ťažkú prácu na marketingu v štátnej firme. No na prácu som sa nevedela sústrediť. Keď som začala krvácať, tak som už musela ísť do nemocnice, kde som to v covidom období mala ťažké. Nikto sa so mnou nebavil, nikto ma nepodporil. Išla som na zotrvačnosť. Po operácií, ktorá prebehla laparoskopicky som bola boľavá a smutná. Tú prázdnotu som zaháňala alkoholom. Pila som veľa, sama a tajne.
Mala si aj samovražedné myšlienky?
Po strate dieťaťa som bola taká smutná, že som nemala chuť ďalej žiť. Zabiť som sa nechcela, len som mala pocit, že bez dieťaťa som neplnohodnotná a nenaplnená.
Máš teraz s odstupom času rady pre ženy, ktoré sa ocitnú v takej situácii čo by mali robiť?
Nie som lekár a ani psychológ. Z mojich pozorovaní som si však všimla, že piť zvyknú inteligentní a hĺbaví ľudia. Zvyčajne. Treba mať chuť do života a venovať sa svojim koníčkom. Po vypití alkoholu je všetko super, ale deň potom je nepríjemný. Piť na smútok je úplná hovadina. Lepšia je dnes podľa mňa návšteva psychoterapeuta, ale šport, či pohyb. A dobrý čaj na večer.
Keď si chodila po lekároch zamestnávateľ ťa nepodržal, ako to bolo?
Vo vtedajšej práci bolo vysoké nasadenie. Tým, že som robila na marketingu, tak sa odo mňa vyžadovalo vysoké tempo, ktorá som však pri mimomaternicovom tehotenstve nemala šancu zvládnuť. V podstate, keby som to neriešila, tak som mohla zomrieť. Môj vtedajší zamestnávateľ ma nepodržal, naopak ma vyhodil v skúšobnej dobe, hoci som sa po laparoskupickej operácií ponáhľala do práce. No, nechcem plakať. Taký je život.
Nemáš obavu, že v hľadaní ďalšej práce ti môže toto verejné priznanie uškodiť?
Po mojom "coming oute" ma veľa ľudí podržalo. Kto so mnou bude chcieť robiť, ten bude. Kto sa mi bude chcieť vysmievať, tak to tiež urobí. Mám svoju cenu a sebahodnotu a takto sa mi aspoň pretriedia spolupracovníci.
Koľko si v liečbe a mala si už myšlienku, že by si si dala pohárik?
Fúha. Ťažká otázka. Mne to pivo celkom chutilo (smiech). A aj to vychladené prosecco malo svoje čaro. Liečim sa už štvrtý mesiac a je to boj na celý život. Je to ťažké, lebo som úzkostná. Bojím sa napríklad chodiť večer sama po ulici. Aj preto som po potrate radšej pila sama doma.
Ak na teba taká myšlienka príde čo máš vtedy robiť?
Športovať, alebo upratovať. Prípadne pracovať. Pre alkoholikov je dôležitá nejaká činnosť. A prestať sa ľutovať. Byť k seba láskavá. Urobiť si manikúru, dať si sprchu, či prechádzku. Učím sa už dlho mať sa rada. A odpustiť si všetky svoje chyby a zlyhania.
Prišli ti po zverejnení tvojho príbehu nejaké reakcie?
Ľudia reagovali výborne, empaticky a podporne. Spätná väzba bola famózna. Písali mi aj moje známe, ktoré tajne pijú, alebo pijú dlhodobo. Svet už je iný. Keď sa niekto prizná, že miluje osobu rovnakého pohlavia, berieme to v pohode. Prečo teda nehovoriť o ženskom rafinovanom a tajnom pití, keď to ľudia reálne robia. Nehanbím sa za seba. Som k ľuďom slušná a milá. Hanbiť by sme sa mali za iné veci ako za slabosti, ktoré dokážeme pomenovať.