Dostatok vitamínov, minerálov a stopových prvkoch zabezpečuje našu odolnosť voči najrôznejším ochoreniam – či už chronickým alebo sezónnym. Keď sa vonku ochladzuje, ľudia okolo začínajú kýchať, a my máme stále častejšie studené nosy či nohy, snažíme sa virózam či prechladnutiu brániť aktívnejšie. A keďže vitamíny sú tým správnym spojencom v boji proti chorobám, snažíme sa ich do tela dostať čo najviac. Mnohí si však uvedomujeme, že náš jedálny lístok nie je práve ideálny a pestrý, a tak sa snažíme prospešné látky dostať do tela formou výživových doplnkov. Veď je to tak pohodlné a jednoduché! V reklamách vidíme, ako užijeme tabletku výživového doplnku a naše telo len tak zvýskne od radosti nad prísunom vitamínov a plné sily bojuje proti všetkým nástrahám! Keby to bolo také jednoznačné, recept na nezlomné zdravie by bol na svete. Každá minca má ale dve strany a odborníci odporúčajú aj vitamíny z toboliek užívať s rozvahou a po prípadnej konzultácii s lekárom či lekárnikom. Inak si v snahe upevniť svoje zdravie môžeme naopak, ešte viac poškodiť.
Neplaťte za predražený moč
Prechladnutie, únava, padanie vlasov, bolesti hlavy či kĺbov? Až štvrtina Slovákov denne siaha po výživových doplnkoch v nádeji, že im uľavia zdravotných ťažkostí a pomôžu predísť iným ochoreniam. Po celom svete ľudia užijú ročne multivitamíny za miliardy eúr, pričom tretinu tvoria doplnky s vitamínom B a vitamínom C. Je to ale skutočne potrebné a ochránia nás haldy tabletkových vitamínov pred zdravotnými ťažkosťami?
Možno ste už aj vy v súvislosti s nadužívaním vitamínu C počuli, že pri jeho nadmernej konzumácii si v podstate len zarábame na predražený moč – naše telo nedokáže prijať neobmedzené množstvo céčka, a tak ho vylúči močovými cestami von. Tým sťažuje prácu obličiek a môže viesť k vzniku močových kameňov. Ktoré vitamíny teda naše telo potrebuje dodávať umelo, a ako to s výživovými produktami neprehnať?
Kedy ich skutočne potrebujeme?
Pri neprávne naordinovanom množstve prijatých vitamínov si nielenže nepomôžeme, ale môžeme svoje zdravie aj vážne hroziť. Aj lekárnici preto varujú pred nákupmi vitamínov pod vplyvom reklamy. „Je to biznis, vitamínové prípravky a doplnky stravy nepodliehajú na rozdiel od liekov zvláštnemu režimu. Lekáreň ich môže predať za cenu, ktorú je zákazník ochotný zaplatiť,“ uviedol pre magazín Téma odborník na lieky Josef Suchopár. Príslušné autority kontrolujú iba zdravotnú neškodnosť, nie účinnosť vitamínových prípravkov.
Pritom vitamíny sa v ľudskom organizme zapájajú do celej škály procesov látkovej premeny v mnohých systémoch ľudského organizmu. „Nové vedecké práce dokázali, že ľudia, ktorých strava obsahuje dostatok tzv. antioxidačných vitamínov C, E a betakaroténu (z ktorého sa tvorí vitamín A), sú lepšie chránení pred ochoreniami srdca a ciev, ale aj pred nádorovými a inými závažnými chorobami. Podobne i vitamín B6, B12 a kyselina listová ovplyvňujú riziko kardiovaskulárnych chorôb,“ hovorí Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Univerzity Komenského v Bratislave.
To potvrdzuje, že vitamíny v našom tele sú nenahraditeľnou zložku potravy a nevieme si ich sami vytvoriť. Ich zloženie a množstovo sa pritom líši sa od nášho veku, zdravotného stavu ale aj životného štýlu. Je potvrdené, že napríklad schopnosť absorbovať prírodný B12 z potravín klesá vekom, takisto ženy po menopauze mávajú väčší problém prijať dostatok vápnika a vitamínu D, ktoré pomáhajú chrániť pred osteoporózou a rizikom zlomenín. Aj aj pacienti s ochorením pečene, žlčníka čriev, pankreasu alebo obličiek majú sťažené trávenie a tým aj absoprciu živín.
V takýchto prípadoch je užívanie vitamínov či minerálov z lekárne prospešné. Rovnako ak denne nejete aspoň päť porcií ovocia a zeleniny, máte namáhavú prácu, alebo užívate lieky, ktoré vstrebávanie živín zhoršujú. Zvýšenú potrebu prísunu vitamínov majú aj fajčiari.
Kedy hrozí predávkovanie?
Vitamíny rozpustné vo vode (vitamíny skupiny B a C vitamín) si organizmus neukladá do zásoby alebo len vo veľmi malom množstve (výnimka je vitamín B12), ich prebytok sa vylúči močom. Vysoké dávky umelého vitamínu B1 môžu ovplyvniť štítnu žľazu, produkciu inzulínu, čo môže viesť k nedostatku vitamínu B6 a ďalších vitamínov skupiny B.
Pri céčku sa zase prebytok vitamínu vylúči do moču, čo u náchylných osôb môže viesť k vzniku močových kameňov. Ak sa po užívaní vysokých dávok vitamín náhle vysadí, môžu vzniknúť príznaky skorbutu (akútny nedostatok vitamínu C, pozn. red.)
Rizikovou skupinou sú vitamíny rozpustné v tukoch, teda tie zo skupiny A, D, E a K. V organizme sa totiž uskladňujú do zásoby a ich nadmerná konzumácia môže viesť k predávkovaniu, ktoré sa prejavuje bolesťami hlavy, hnačkou, vracaním či poruchami vedomia.
Tieto vitamíny užívajte s rozvahou
Nadbytok, ako aj nedostatok vitamínu A môže poškodiť tkanivo embrya vedúce k znetvoreniu. Preto je potreba vitamínu A v tehotenstve presne ohraničená.
Vitamín K1 zase môže znížiť účinky warfarínu, lieku proti zrážanlivosti krvi – no takéto účinky môžu mať aj niektoré potraviny s vysokým obsahom tohto vitamínu, napríklad brokolica, kapusta, špenát. Antioxidačné doplnky, teda vitamíny C a E, zase môžu znížiť účinnosť chemoterapie pri niektorých typoch rakoviny. U fajčiarov, ktorí užívajú syntetické doplnky betakaroténu, sa zase vo vyššej miere vyskytuje rakovina pľúc.
Potrebujeme ich teda?
Odborníci sa zhodujú, že ak netrpíte vyššie spomínanými ochoreniami a zdravotnými ťažkosťami a máte pestrú stravu, na vitamínové prípravky nie ste odkázaní. Vitamín, ktorý nám však určite chýba všeobecne dlhodobo, je vitamín D, potrebný pre zdravie kostí. Podľa nových výskumov sa jeho nedostatok dáva do súvisu s cukrovkou, poruchami imunity či chorobami srdca a ciev. Preto je vhodné v rozumnej miere sa vystavovať slnku a, samozrejme, zabezpečovať ho pravidelnou konzumáciou potravín s jeho obsahom. Patria k nim napríklad morské ryby, tresčia pečeň, vajcový žĺtok, mlieko či maslo.