Fermentovaná kaša je plná živín.pexels
StoryEditor

Vymeňte klasickú ovsenú kašu za fermentovanú. Ak ju budete jesť, toto sa stane s vaším telom

21.09.2022, 12:00
Zdravie

O ovsených vločkách a ich pozitívnych účinkoch na zdravie už bolo povedané asi všetko. Sú súčasťou raňajok nielen tých, ktorí sa snažia o zdravé stravovanie. Snáď najčastejšie sa používajú pri príprave chutnej a najmä zdravej raňajkovej kaše. Práve kaša s ovocím je nabitá vitamínmi a živinami, no ak sa vám zdá, že už sa z nej ani nedá dostať viac, ste na omyle. Ešte zdravšia ako ovsená kaša je fermentovaná ovsená kaša.

O fermentovaní ste už určite počuli najmä v súvislosti so zeleninou. Ak sa však rozhodnete fermentovať aj ovsené vločky, vaše telo tým len získa.

Benefity fermentovania

Tým najväčším benefitom, ktorý fermentovaním získate, je oveľa lepšia stráviteľnosť. Vločky obsahujú množstvo živín a sú zdrojom živých kultúr, probiotík. Zároveň nechýbajú prebiotika v podobe množstva vlákniny. Živiny v takto pripravenej kaši sa vstrebávajú a využívajú oveľa lepšie. Určite oceníte aj to, že kašu je nevyhnutné pripraviť si už večer. Tým pádom budete mať ráno o jednu povinnosť menej.

Len dve suroviny

Ak si myslíte, že na fermentovanie nemáte dostatok času, tak vedzte, že príprava vám nezaberie viac ako jednu minútu a urobíte presne tri úkony. 1. nasypete vločky do misky, 2. zalejete ich kefírom alebo acidofilným mliekom, 3. necháte 5 – 10 hodín odpočívať pri izbovej teplote. Je nevyhnutné nechať misku odkrytú. Maximálne na ňu môžete položiť napríklad sitko. Doba fermentovania by mala byť zhruba 5 hodín. V prípade, že je v izbe príliš teplo, kašu pokojne odložte do chladničky, no dobu fermentovania predĺžte aspoň na 10 hodín. Dôležité pri fermentovaní je pridať ovocie, oriešky, semienka či sladidlá až po samotnom procese fermentácie. Mohli by sa totiž objaviť aj iné baktérie kvasenia, čo v tomto prípade nie je žiadúce.

Ako to funguje?

A o čo vlastne pri fermentovaní ide? Pridaním kefíru, acidofilného mlieka alebo niektorých druhov živých bielych jogurtov do vločiek dochádza pri izbovej teplote ku kvaseniu. V preklade to znamená, že baktérie mliečneho kvasenia doslova „konzumujú“ sacharidy vo vločkách a rozmnožujú sa. Čím chladnejšia je miestnosť, v ktorej kašu fermentujete, tým dlhšie celý tento proces trvá.

Príprava fermentovanej kaše

Do misky si nasypte asi 60 gramov ovsených vločiek, pokojne aj bezlepkových. Zalejte 150 ml acidofilného mlieka alebo inou, už spomenutou alternatívou, vhodné sú aj rastlinné produkty. Zaliate vločky nechajte odpočívať v izbe približne 5 – 7 hodín, v závislosti od teploty v byte, alebo minimálne 10 hodín v chladničke. Ráno do kaše pridajte zdroj bielkovín v podobe jogurtu alebo tvarohu a poriadne premiešajte. Použite med alebo čakankový sirup na osladenie a nezabudnite na tuky, ktoré sa nachádzajú napríklad v orieškoch a semienkach. Kašu doladí ovocie – banán, čučoriedky či maliny. Chuť bude iná ako tá, na ktorú ste zvyknuté, no tento typ raňajok si určite zamilujete. A vášmu telu doprajete v jednej porcii všetko, čo pre správne fungovanie potrebuje.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
29. september 2022 00:20