Ako človek zistí, že nezažíva len negatívne obdobie, ale že nie je niečo s jeho psychikou v poriadku?
Na to by som dal veľmi jednoduchú radu. Ako náhle strácame kontrolu nad svojim psychickým prežívaním, to znamená, že sme vyskúšali takmer všetko na zlepšenie, no napriek tomu sa cítime nepríjemne, nedokážeme si pomôcť, trvá to už možno viac týždňov, tak v tom danom bode odporúčam, aby sme sa obrátili na odborníkov, ktorí nám pomôžu zadefinovať to, čo nám vlastne je. Na základe správnej intervencie nám vedia pomôcť.
Existuje spôsob, ako to oznámiť najbližšej rodine?
V zásade nemusíme ani rodinným blízkym oznamovať, že s nami nie je niečo v poriadku ak predpokladáme, že nebudeme nás nebudú rešpektovať a nebudú nás vedieť prijať. Pokiaľ si myslíme, že naše emočné otvorenie nebude pochopené, vieme vyhľadať odbornú pomoc aj bez toho, aby sme to oznámili rodinným blízkym.
Čo robiť v momente, keď najbližší okruh človeka pomáha ako len vie, no vidia, že ten človek to vzdáva? Uzatvára sa a odmieta akúkoľvek pomoc. Čo v tomto prípade robiť, ako postupovať?
Ľudia sa nachádzajú v rôznych štádiách zmeny. To prvé štádium je štádium, ktoré sa odborne nazýva prekontlempácia, čo v jednoduchej reči znamená preduvažovanie. Keď je človek v tomto štádiu, vôbec neuvažuje o zmene. Človek si vtedy neuvedomuje, že má nejaký problém, skôr jeho okolie si uvedomuje a vníma, že sa niečo deje, že má ten človek nejaké psychické ťažkosti. To je to štádium, kedy človek presúva svoj problém na iných ľudí a hovorí: “ja problém nemám, problém má so mnou niekto iný”.
My toho daného človeka potrebujeme empaticky prijať. Potrebujeme mu načúvať, počúvať ho, podsunúť ho k tomu, aby sa dostal do druhého štádia, čo je kontemplácia. Vtedy začne uvažovať o zmene.
Článok pokračuje na ďalšej strane
