Prečo a kedy ste sa rozhodli stať sa plastickým chirurgom?
Na gymnáziu som zistil, že ma baví biológia a chémia, tak som sa rozhodol pre medicínu. Keďže som asi vždy bol manuálne šikovný, tak som začal premýšľať nad chirurgiou. Nebolo to vtedy však jednoduché. Začínal som ako internista vo Zvolene, veľmi rýchlo som však zistil, že to ma napĺňať nebude a kým nebudem robiť chirurgiu, nebudem spokojný.
Ako sa z internistu stane plastik?
Začal som pracovať v Bratislave u Milosrdných bratov, kde sa veľa a dobre operovalo. Tam som prešiel všetkým možným – od operácií slepého čreva, cez žlčníky až rázštepy. Takto som sa naučil remeslu a v roku 1986 som atestoval zo všeobecnej chirurgie. Potom som si urobil atestáciu z plastickej chirurgie. To bolo v roku 1991.
Ako sa od vtedy zmenila doba?
Plastická chirurgia je dnes cenovo dostupnejšia pre širšie množstvo žien a už dávno nie je výsadou iba celebrít. Krása je kult a dnešné ženy si dávajú upravovať aj tie najmenšie detaily, nie len výrazné nedokonalosti.
Čo si ženy dávajú u vás upravovať najčastejšie?
Asi prsia, nos, viečka a brucho. To sú asi časti tela, ktoré ženy trápia najviac.
Čo sa ženských pŕs týka, aké sú momentálne trendy v ich augmentácii (zväčšovaní)? Začína sa hovoriť o vstrekovaní kyseliny hyalurónovej či tuku. Čo na to hovoríte?
Zatiaľ nič, čo nemá pevný obal, nezostane v prsníku na trvalo, po čase sa začne vstrebávať a meniť tvar. Sú to teda zákroky, ktoré veľa stoja a nie sú trvalé, sú iba na chvíľu. Zatiaľ jediný spôsob, ako dosiahnuť trvalé zväčšenie prsníkov, je vloženie implantátu. Je to operácia, ktorá sa robí už desiatky rokov, je bezpečná a trvalá.
Desiatky rokov??
Áno. Počiatky „silikónov“ siahajú až do druhej svetovej vojny, kedy sa mladé Japonky chceli zapáčiť americkým vojakom a tak si do pŕs začali vstrekovať silikón, aby ich mali väčšie. Prvá oficiálna operácia prsníka s použitím implantátu sa uskutočnila v roku 1962 v USA a od osemdesiatych rokov minulého storočia môžeme povedať, že ide o bežnú operáciu. Implantáty sú teda odskúšané na niekoľkých generáciách žien.
Sú dnešné silikónové implantáty navždy?
Pokiaľ žena nechce opäť meniť ich tvar a veľkosť, alebo nedôjde k nejakej komplikácii, ako je poškodenie implantátu, či kapsulárnej kontraktúre, tak áno, vydržia niekoľko desiatok rokov.
Stáva sa často, že ženy začnú po určitej dobe špekulovať a chcú si dať prsia druhý či tretí raz zväčšiť?
Áno, stáva sa to. Takmer každá si povie „mala som si dať väčšie,“ a nájdu sa samozrejme aj také, ktoré operáciu podstúpia druhý, či tretí raz. Na prvý raz sa totiž z nuliek štvorky nedajú urobiť.
O koľko sa vlastne prsia počas jednej operácie dajú zväčšiť?
Zhruba o dve čísla. Preto som povedal, že z nuliek štvorky hneď neurobíte a ak klientka takúto veľkosť chce dosiahnuť, musí podstúpiť dve operácie v rozostupe približne pol roka – rok.
Ak za vami príde štíhle dievča s útlym hrudníčkom a chce od vás obrovské prsia, snažíte sa jej to vyhovoriť?
Snažím sa takej klientke jednoducho vysvetliť, že do pol litrovej krabičky liter mlieka nenapcháte. Proste to nejde. Väčšinou sa dohodneme na kompromise a ja spravím maximum, ktoré považujem vzhľadom na fyziológiu pacientky možné.
Stáva sa, že si chcú dať klientky zväčšiť prsia iba o pol čísla – číslo?
Samozrejme, väčšina klientiek sa bojí radikálnych zmien a chcú len „o trošku viac“. Ani tento extrém však nie je dobrý, ak sa už rozhodnete takúto operáciu podstúpiť, zmena by mala byť viditeľná. Samozrejme, nič prehnané nie je pekné, ale poznám už ženy. Ak by sa prsia zväčšili len o pol čísla – číslo, o pár mesiacov prídu, že chcú väčšie... Preto si myslím, že zväčšenie o dve čísla je ideálne.
Dovolili by ste svojim dcéram či manželke podstúpiť nejakú plastickú operáciu?
Ak by ich to urobilo šťastnejšími a ak by to bolo v medziach normy, prečo nie.
Páčia sa vám ženy, ktoré sú „urobené“ od hlavy po päty?
Zdravo sebavedomá žena s iskrou v očiach je pekná pre každého a je jedno, či má za sebou jeden zákrok, päť alebo ani jeden. Ak má šmrnc a prirodzený sexepíl, môže mať povedzme aj väčší nos a nevadí to. Nie som typ muža, ktorý by prahol za dokonalosťou.
Máte profesionálnu deformáciu, v tom zmysle, že v spoločnosti pozorujete ľudí a premýšľate, čo by sa na nich dalo vylepšiť?
Ak ide o estetickú vadu, ktorá je naozaj do očí bijúca, tak mi to samozrejme napadne. Ale že by som ľudí skúmal a hľadal na nich chyby alebo ich dokonca na niečo nahováral, tak to určite nie.
A čo muži, aj tí vás navštevujú?
Samozrejme, nájdu sa, ale je ich nepomerne menej ako žien.
Čo si najčastejšie dávajú robiť?
U mužov najviac operujem odstávajúce uši, upravujem nos alebo robím liposukciu brucha.
Vy ste niekedy podstúpili nejakú plastickú operáciu?
Nie :o))) Veľa ľudí ma však upodozrieva, že si farbím vlasy. Keď som sa to dozvedel, prišlo mi to veľmi smiešne. Mám však toľko práce, že na niečo také naozaj nemám čas.
Je nejaký trend v plastickej chirurgii, ktorý je vo svete bežný, ale u nás zatiaľ nie?
Áno, vkladanie implantátov do iných častí tela ako do pŕs je napríklad v USA bežný, u nás sa zatiaľ bežne nevykonáva. Jedná sa o lýtka, bicepsy, zadok.
S akou najkurióznejšou požiadavkou ste sa vo svojej praxi stretli?
Prišiel za mnou do ordinácie muž, veľký ako dvere. Začal sa sťažovať, že mu jeho priateľka nadáva, že vyzerá málo mužne, tak by chcel jazvu na tvári. A nie hoci akú, ale poriadne veľkú a výraznú, ako Joffrey de Peyrac! Bolo to naozaj divné, ale vedel som že ak mu to neurobím ja, urobí mu to niekto iný, ten mládenec bol totiž absolútne odhodlaný.