Využite vlastnú silu: „Ak sa nám podarí vnímať aj drobné zmeny, detaily toho, čo potrebujeme, o čom sníva aj naše fyzické telo aj duša, ľahšie máme šancu začať napríklad namiesto silových a výkonových športov prejsť k jemnocitnejším a relaxačným, dychovým cvičeniam, alebo práve opačne – od jemnejších relaxačných k posilňujúcim a výkonovým, bojovým... Všetko závisí od toho, čo práve v danom období potrebujeme: či sa posilniť a odreagovať silou, alebo upokojiť, stíšiť a meditovať...“
Využite pomoc druhých: „Niekedy nám pomôže sestra, priateľka, kolegyňa pri povzbudení a objavovaní našich potrieb, niekedy môžeme navštíviť odborníkov – fyzioterapeutov, psychológov, psychiatrov, sexuológov a pod., ktorí nám môžu pomôcť zorientovať sa, na akom mieste sa nachádzame v kontakte sami so sebou, čo sú naše priority v danom období, ako uvažujeme, čo prevažuje v našom vnímaní, ako myslíme, cítime, čo si uvedomujeme, aký postoj zaujímame, či sme jednostranne vtiahnuté do problému alebo sme schopné aj nadhľadu, odstupu...“
Neizolujte sa od rodiny: „Dôležitá je otvorená aj empatická komunikácia o problémoch, možno aj jasnejšia štruktúra, rozvrh domácich povinností, rôzne nové hranice v rodine, týkajúce sa práce, záujmov, voľného času a pod... Aby každý člen rodiny mohol mať právo a priestor pre seba samého – partner, dospievajúce deti, menšie deti – to vyžaduje skutočné umenie a otvorenú diskusiu. V opačnom prípade sa môže stať, že v mene sebaochrany si bez diskusie každý presadzuje svoje, a tak môže v rodine vzniknúť zbytočné napätie.“
Vnímajte potreby blízkych: „Je potrebné rozlíšiť partnerstvo – párový vzťah a jeho problémy od rodičovských rolí a vzťahu k deťom. Niekedy sú deti problémami rodičov, ich vzťahu, zbytočne preťažené. Dospelí niekedy nemajú kapacitu chápať svoje deti, či malé, či dospievajúce. V takom prípade krátkodobo stačí, ak si to aspoň uvedomíme, všimneme, pomenujeme, aby nervozita a napätie a emočný chaos mohol byť rozlíšený. Aj o tom je zodpovednosť nás samých za seba, za deti len do istého veku – uvedomíme si, čo nás trápi, čo z tých nálad a napätí, nervozity, patrí nám samým a čo patrí inému členovi rodiny. To sú výzvy v celom živote a aj v období klimaktéria.“