Evita magazín
StoryEditor

Aj fúzy súvisia s plodnosťou

23.02.2017, 12:00
Zdravie
S českou psychogynekologičkou Helenou Máslovou o tom, prečo mužom nerastú fúzy, prečo ženám odopiera ich vlastné telo tehotensky sa zaguľatiť, prečo chlapi utekajú za mladšími alebo o tom, že ženy presne vedia, čo chcú. A chcú to už tisíce rokov.

Niektoré pacientky možno čakajú, že u vás vyskočia na kozu a hlavné slovo bude mať mikroskop, ale tak vyšetrenie asi nevyzerá.
Zakaždým robím vstupnú analýzu, ktorá trvá dve hodiny a zahŕňa i rodinnú anamnézu. Robí sa popis súčasného problému a dopĺňa sa anamnézou pracovnej časti života. Načrtnem si časovú krivku s dátumom, kedy daný problém vznikol, a so základnými bodmi života – pôvodná rodina, prvá menštruácia, prvý pohlavný styk, odsťahovanie sa od rodičov, sociálny pôrod, prvé vzťahy, zlomené srdcia. Popritom si značím šípkami, kde vznikli zdravotné problémy. Spravím si konšteláciu rodiny, niekedy pôvodnej i súčasnej, aby som videla, akým spôsobom v nej funguje dynamika. Nakoniec príde na rad fokusovanie, teda vyhodnocovanie priorít, na čom žene záleží, čomu venuje energiu, čo chce od budúcnosti.

Zmenili sa veľmi tieto priority za posledné desaťročia u žien?
Ich sen je univerzálny. Zatiaľ čo životný štýl sa rozpadol na mnoho spôsobov, žijeme vydaté, nevydaté, máme deti, nemáme deti, robíme rôzne povolania, cestujeme naľavo, napravo, tak to, čo ženy chcú, ich najvnútornejšie prianie, je jednoduché a stále rovnaké. Chcú muža, je jedno, či partnera, alebo manžela. Chcú s ním mať deti, rodinu. Koncept rodiny je stále atraktívny pre 99 % žien. A chcú domov. To je veľká silná túžba, niekam patriť, mať na zemi svoje miesto. K tomu si už potom lepia rôzne záhradky a psíkov a cestovanie atď.

V okolí vidím skôr snahu kamarátok naučiť sa spoľahnúť len na seba, niečo vlastné si vybudovať, potom, možno, zahniezdiť.
Hovorila som o generácii žien 30+. Všimla som si, že v mladšej generácii, dvadsať rokov a menej, je omnoho väčšia skepsa. Zatiaľ čo tá prvá generácia verí, že to ide, mladšia je rezervovaná a považuje vyššie zmieňované za prelud. Tiež by to chcela, ale je rezignovanejšia. Prečo sa o to snažiť, keď to toľkým ľuďom nevyšlo?

Dalo by sa tým vysvetliť, prečo sa dnes mladí ľudia namiesto toho túžia tak sebarealizovať, uspieť?
To je o poradí tých chcení. Keď vyjdete zo školy, máte za sebou dvadsať rokov tréningu, ktorý vás vedie k tomu, aby ste uspeli profesijne. Je nelogické, aby ste robili niečo iné, napríklad deti. To by bolo ako pripravovať sa na olympiádu v skoku do výšky a odrazu vám povedia: fajn, dvadsať rokov si sa pripravovala na skok do výšky, ale teraz pôjdeš behať stovku. Chýba vzdelávanie k rodine, kde sa napríklad dievčatá učili variť. Chcieť od dievčaťa, ktoré vyjde zo školy, rodiť, je neprirodzené.

Niektoré ženy sa svojho rozhodnutia nemať potomkov držia aj naďalej, ale príroda ich celkom slušne šikanuje. Bezdetné, resp. nedojčiace ženy majú vraj vyššie riziko, že u nich prepukne rakovina prsníka.
Je tam jemná hranica. Medzi ženami, ktoré žijú dlhšie ako sto rokov, nájdeme veľa bezdetných. Ale sú to staré panny. Ak je žena nestimulovaná, chlapi ju nezaujímajú, môže sa pokojne dožiť 120 rokov. Keď nie je systém dráždený, neprekáža, že nemá deti. Ale ak žena žije s mužom, konzumuje prvú časť reprodukcie, má sexuálne pudy, nabieha jej reprodukčný pud, tak v momente, keď to nie je dotiahnuté do finále, môže to priniesť zdravotné komplikácie. Príroda nepočíta s tým, že samice sa budú páriť, a nebudú sa reprodukovať.

S akými problémami za vami chodia ženy najčastejšie?
Vaginálne infekcie, frigidita, bolesť pri pohlavnom styku, stavy po znásilnení. Ďalej poruchy menštruačného cyklu, klimakterický syndróm – pribúda predčasných klimaktérií, problémy okolo pôrodu, popôrodné depresie. Prichádzajú aj ženy, ktoré majú reprodukčný život zdanlivo v poriadku, ale chcú využiť potenciál psychosomatiky, napríklad vydaté ženy s dvomi deťmi, ktoré plávajú v materskom sebavedomí. Dominuje však neplodnosť.

K tej ženskej sa dostaneme, ale dnes pribúda aj mužov s rovnakým problémom. Súvisí mužská neplodnosť aj s tým, že nemajú počas výchovy poriadny mužský vzor?
Áno, tak z osemdesiatich percent je to dôvodom mužskej neplodnosti. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia začali vznikať matrifokálne rodiny. Uprostred je matka s deťmi a otec pláva niekde okolo. Rozvedený, duševne neprítomný, v krčme, v garáži, s milenkou. Skrátka nie je. V takýchto rodinách synom chýba vzor. Každé mláďa má v sebe princíp imprintingu – dajte húsa ku kačici, správa sa ako kačica. Dnes má chlapec za vzor matku.

A ako ovplyvňuje neplodnosť nedostatok fyzickej aktivity u mužov?
U človeka musí dôjsť k prestavaniu tela. To je termín, ktorý sa používa pri koňoch a veľmi sa mi páči. Žriebä sa musí prestavať na žrebca alebo kobylu a to isté prebieha aj u tínedžerov. Dievčatám sa musia zatiahnuť detské tuky, tie bacuľaté líčka a brušká, a tukové depozitá sa vytvoria na správnych miestach, v prsiach a na bokoch. U mužov sa musí zatiahnuť všetok podkožný tuk, musia prejsť fázou šľachovitého chlapca s vysokou aktivitou. Potom sa im začne správne budovať kostra a svalová hmota. Remodelácia kostí priamo súvisí s používaním svalov, je jedno, či pri fyzickej aktivite, alebo pri športe. Problémom je, že pri športe sa namáhajú len určité svaly. Bicyklista bude mať nádherné stehenné kosti, ale aj skoliózu. Preto je výhodnejšia pestrá fyzická práca. Pribúda mužov, u ktorých sa tuk nezatiahne, ostanú mäkkí, nedôjde k správnemu naštartovaniu testosterónu, preto chýbajú sekundárne pohlavné znaky, napríklad fúzy. To súvisí s plodnosťou.

Dôvodov ženskej neplodnosti musí byť kvantum, ale zaujal ma príbeh Slovenky, ktorá sa snažila sedem rokov otehotnieť, neúspešne. Istý indický lekár jej prikázal najprv si vyliečiť psoriázu. Tri mesiace nato otehotnela. Takže keď telo rieši iný problém, „nejaké“ otehotnenie nepovažuje za dôležité?
Plodnosť je zvyšková aktivita. Keď sa zvieratá nudia, sú nažrané, slniečko svieti, pastviny sa zelenajú, až vtedy sa koná reprodukcia. Ženy, ktoré ku mne chodia s neplodnosťou, sú často choré, vyčerpané, unavené, bledé, s kruhmi pod očami. Príroda s tým nepočítala, silnejší je pud sebazáchovy. Reprodukčne sú plodnejšie mladé ženy. Nie je to tým, že by staré ženy mali staršie vajíčka, takto to nefunguje, degenerácia tkanív je pomalá a otehotnieť môže aj päťdesiatročná žena. Ale predpokladá sa, že mladá žena má viac energie. Je tam prirodzená bezstarostnosť. Reprodukcia je viazaná na bezstarostnosť, najmä prvá. Najväčší nepriateľ plodnosti je úzkosť. Tenzia. Všetko sa stiahne, tkanivá nie sú prekrvené, vajcovody sú stiahnuté, dobre nefunguje priechodnosť.

Pomôže vtedy žene zmena životného štýlu? Spomaliť, možno nejaká joga, lepšie stravovanie?
Stravovanie ide mimo. Kvalita stravovania a plodnosť spolu príliš nesúvisia. Jediný, kto je odrezaný od reprodukčnej schopnosti, sú mentálne anorektičky. Keď príroda vyhodnotí, že je človek podvyživený, stratí sa menštruačný cyklus a schopnosť otehotnenia. Či žena je bôčiky, alebo smoothies, je jedno. Otehotnejú aj narkomanky, alkoholičky, ženy zo slumu. Strava sa môže odraziť na kvalite tehotenstva, ale nie na samotnej plodnosti.
Takže unavená, strhaná žena asi ťažko otehotnie. Vraj majú problémy otehotnieť aj ženy, ktoré sa trochu vychýlili do príliš mužskej alebo detskej roly.
Sú tri základné druhy výchyliek. Infantilná, maskulínna a žena, ktorá je zakliata v sexuálnej role femme fatale, príliš dbajúcej o atraktivitu, taká Marilyn Monroe. Na prednáškach to demonštrujem tak, že si posadím tri ženy, z ktorých každá predstavuje jeden typ. Űbermamka, working woman a sexy milenka. Nechám ich medzi sebou hovoriť, každá má obhájiť, prečo je jej pozícia najlepšia. Okamžite sa začnú nenávidieť. Každá má v obhajovaní svojej stratégie pravdu.

Ako argumentujú?

Sexy žena tvrdí, že má najlepší pomer cena – výkon. Stačí, keď o seba dbá, a preto žije život na vyššej úrovni než ostatné dve. Prečo by chodila do práce, kde nikdy nezarobí toľko, čo dostane od muža, ktorý má dnes čoraz lepšiu kapacitu kumulovať peniaze. Pracujúca žena sa obhajuje, že ako jediná má slobodu, nemusí si nič nechať páčiť. Matka bude hovoriť niečo o zmysle života. Väčšina žien sa snaží tieto tri typy narvať do jedného tela. A tam sa hádajú. Schudni. Kúp si niečo na seba. Maj deti. Musíš mať možnosť odísť od idiota... A záleží na tom, ktorá vyhráva. Často to býva tak, že stratégia matky ovplyvňuje stratégiu dcéry a tá ju volí opačnú. Keď mala sebaobetujúcu sa matku, ktorú otec šikanoval a ona nikdy neodišla, pretože by sa sama neuživila, veľmi pravdepodobne bude jej dcéra working woman, ktorá nechce byť závislá od muža.

Problémom teda je, keď sa žena príliš zaškatuľkuje v jednom type.
Áno. Keď sa príliš vyhraňuje v jednej pozícii. V prílišnej nezávislosti alebo v sexuálnej atraktívnosti, keď má sebavedomie postavené len na vizuálnej stránke. V materstve sa najviac darí ženám, ktoré sú hazardérky. Vedia zniesť neistotu, nepociťujú spomínanú úzkosť.

K čomu ich vediete počas následnej terapie?
Väčšinou je cieľom, aby vo chvíli, keď ženy pochopia, že sú obete nejakých slučiek a predstáv, začali žiť spontánne. Moment, keď sa začnú správať spontánne a nie programovo, je cestou k otehotneniu.

Na začiatku ste spomínali, že mladá generácia je skeptická, čo sa týka vzťahov. Možno za tým stojí aj päťdesiatpercentná rozvodovosť. Alebo názor, že monogamia je len násilne uchopený model spolužitia, ktorý je namáhavé dodržiavať. Je to podozrenie správne?
Monogamia vznikla okolo roku 1000. V období pred kresťanstvom bolo súžitie komunitné, kde fungovalo 15 až 20 členov. Podľa kostrových nálezov mali ženy deti s približne tromi, štyrmi mužmi. To zodpovedá faktu, že sa žena hlboko zamiluje v priemere tak tri- až štyrikrát. Mali teda monogamný vzťah, ale na určitý čas. Porodili tri deti, potom si našli iného muža.

Kedy nastal zlom?
V momente, keď bola svorka príliš úspešná, v dobe príchodu poľnohospodárstva, vznikala neadresná starostlivosť. Bolo veľa bezprizorných detí. Keď je svorka väčšia ako 15 až 20 ľudí, chýba dohľad živiteľa. Bolo teda potrebné vytvoriť menšie skupiny, aby každý muž živil len svoje deti. Tak vznikla potreba nukleárnej rodiny. Zo začiatku musela byť verná len žena, pretože muž chcel živiť svoje deti, nie cudzie. Tak to fungovalo ďalších tisíc rokov.

To nie je až tak krátko.
Ešte za českých a moravských kniežat mužská monogamia neexistovala. Mali legálne súčasne dve, tri i štyri manželky. Historicky prvú povinnú doloženú monogamiu vyhlásil v roku 1000 aškenázsky rabín Geršom ben Jehuda pre Židov žijúcich v strednej Európe. K zavedeniu monogamie došlo na židovskej synode v Mohuči a samotné zavedenie malo byť len na skúšku na obdobie tisíc rokov (takže skúšobná doba vypršala v roku 2000). Mezopotámska rodina bola nukleárna, patriarchálna a monogamná. Manžel si však mohol opatriť vedľajšiu manželku alebo konkubínu v prípade neplodnosti pôvodnej partnerky. Kresťanská sviatosť manželská a nerozlučiteľnosť manželstva boli ustanovené až na Tridentskom koncile v roku 1563. Takto to fungovalo asi štyristo rokov, ale v druhej polovici 20. storočia sa to začalo v masívnej miere porušovať. V 60. rokoch sa prelomilo tabu predmanželského sexu, muži tak nemuseli chodiť do bordelov, stačilo si nachádzať mladé milenky. Monogamné manželstvá začali mať trhliny a rozvodovosť sa zvýšila až na súčasných päťdesiat percent.

Takže monogamia bude onedlho utópia?
Dnes sú manželstvo a monogamia vonkoncom nevymáhateľné a nemôžeme s nimi počítať. Psychologicky to chodí tak, že aby sme niečo považovali za normu, musí to fungovať vo viac ako päťdesiatich percentách. Keď to nie je viac, nie je to norma, ale nerozum. Ale keďže tu funguje nejaká zotrvačnosť, sľubujeme si pri svadbách vernosť, lásku a úctu.

Fajn, ľudia spolu nevydržia celý život. Ale povedzte mi, prečo chlapi opúšťajú ženy v drvivej väčšine kvôli mladším, nikdy nie kvôli svojim ročníkom?
Pretože po päťdesiatke sa mení polomer investície. Žena medzi dvadsiatkou a päťdesiatkou investuje do muža svoju plodnosť a ženskosť (tá mala vždy svoju reálnu finančnú hodnotu – keď muž šiel do bordelu, musel za prostitútku odjakživa zaplatiť). Muž konzumuje túto jej sexualitu. Po päťdesiatke sa však pomer obracia a muž investuje do neplodnej ženy. Tá mu už nemôže dať ani dieťa, ani peľ mladosti, ani atraktivitu, a muž ju musí v tom starom modeli živiť. To pre neho začne byť nevýhodné, preto muž v tomto veku často opúšťa klimakterickú ženu a hľadá si mladú, ktorú by opäť mohol konzumovať. Je to vlastne taká mužská „vyčúranosť“.

Krása pozrieť do budúcnosti.
Pre ženy, ktoré sa samy chcú rozviesť po tomto veku, to nie je výhodné. Pre ženy môže byť často utrpenie manželstvo v strednom veku, ale byť vydatá po päťdesiatke za pôvodného manžela je výhodné. Nie tak pre muža. Preto považujem za nerozum, keď ženy neuzavierajú manželstvo a žijú s mužmi na „psiu knižku“. Manželstvo a spoločný majetok manželov je predsa len nejaká poistka zaopatrenia pre prípad rozvodu (ak muž zarobí viac ako žena).

Zamilovaný človek nerozmýšľa o manželstve v takomto obchodnom duchu.
Ak máte matku, ktorá s vami ide kúpiť topánočky (pani Máslová chytá okolo pása -násťročnú dcéru, ktorá práve dorazila do kaviarne, kde robíme rozhovor), môžete si dovoliť takéto názory. Ale vo chvíli, keď vám ide o prežitie a potrebujete, aby vám muž doniesol kus mäsa, motivácia uzavrieť s mužom pevný zväzok je oveľa väčšia.

PSYCHOSOMATICKÁ MEDICÍNA
Podstatou je celostný pohľad na zdravie človeka. Skúma prepojenie fyzických problémov s psychickým zdravím, pričom si všíma aj vplyv životného prostredia. Vychádza z predpokladu, že každý zdravotný problém má pôvod v nejakom oslabení psychiky. Zjednodušene – všetko sa začína na úrovni duše, ak sa táto bolesť zatlačí a nelieči, pretaví sa neskôr v telesný príznak. Kým západná medicína lieči len príznaky, psychosomatika pátra po ich príčinách, často v minulosti pacienta alebo i jeho okolia.

Kompletný článok ste si mohli prečítať aj v májovej Evite 2016.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
05. november 2024 15:34