Na následky úrazov zomiera vo svete 10 až 15 percent ľudí. U detí však úrazy predstavujú najčastejšiu príčinu straty života. Dôvodov je mnoho. Deti sú oveľa zraniteľnejšie ako dospelí, taktiež nevedia samy správne vyhodnotiť nebezpečné situácie, sú nepozornejšie, neraz aj nezbedné, menej obratné, dôverčivé, nechajú sa pohltiť aktivitami bez toho, aby dostatočne vnímali okolie. Deti aj pri činnostiach bežného života, ako je narábanie s rôznymi predmetmi, športové aktivity, príprava či konzumácia jedla, sa vo svojich schopnostiach ešte len vyvíjajú a nedosahujú úroveň dospelých. Pre vyššie položené ťažisko tela častejšie padajú a majú oveľa menej skúseností a vedomostí, ako my dospelí. To všetko vplýva na výskyt aj vážnosť detských úrazov. Ich rebríček na Slovensku vedú dopravné úrazy, po nich nasledujú utopenia, pády, otravy a popálenia. Pri zlom počasí sa úrazy stávajú najmä v domácnostiach, v slnečných dňoch je to častejšie vonku.
Dá sa im predísť?
Každý z nás sa občas chtiac-nechtiac poraní. Často sme si na príčine sami a ešte častejšie si po úraze pomyslíme, že sme to vlastne mohli čakať a keby sme niečo urobili inak, k zraneniu by nedošlo. Človek sa učí na vlastných chybách a tak je to aj u detí. Tie však ani zďaleka nemajú toľko skúseností ani schopností rizikovým situáciám predchádzať. Preto sme práve my dospelí hlavným faktorom, ktorý môže úrazovosť detí ovplyvniť. „V prvom rade treba pre dieťa vyberať veku primerané aktivity. Rodič nemá preceňovať schopnosti dieťaťa,“ upozorňuje záchranár a šéfredaktor detského záchranárskeho časopisu Samuel Hruškovic. Rodičia by podľa neho mali prispôsobiť veku a schopnostiam dieťaťa aj celú domácnosť. Najmä u menších detí treba dbať na riziká pádu (napríklad aj z postele či okna a balkóna), otravy, dusenia, obarenia, popálenín, úrazu elektrickým prúdom, či poranenia ostrými a nebezpečnými predmetmi. Väčší pozor treba dávať v cudzom prostredí, na dovolenke alebo na návšteve, kde okolie nie je prispôsobené potrebám a bezpečnosti dieťaťa.
Druhým krokom v prístupe rodiča by mal byť dôkladný dozor – úraz sa môže stať aj za pár sekúnd, keď dospelý odbehne, alebo sa na dieťa nepozerá. „Dieťa do 7 – 8 rokov si neuvedomuje riziko, nechápe následky, nevie, čo je to smrť. Dieťa riziká nepodceňuje, ono im nerozumie a nepozná ich. Musí sa dostať do istého veku, keď pochopí, čo je to úraz hlavy, otras mozgu a podobne,“ upozorňuje odborník, podľa ktorého by preto rodičia mali viesť deti k zodpovednému správaniu a neustále im riziká vysvetľovať aj hravou formou. Deťom vždy treba objasniť aj správne používanie hračiek či športových pomôcok. „Nepoznané riziko je nepoznané riziko. A nepoznané riziko môže spôsobiť aj veľmi vážny úraz! Takže aj keď sa kúpi nejaká športová pomôcka, rodič si musí naštudovať bezpečnostné pravidlá, keďže je za dieťa zodpovedný, vysvetliť mu ich a dbať na ich dodržiavanie,“ dodáva záchranár.
Bezpečne pri športe
Pohyb je pre deti dôležitý a mal by byť každodennou súčasťou ich života. Pre deti je prirodzené pobehovať, väčšina z nich obľubuje trojkolky, kolobežky, bicykle či korčule. Práve pri športových aktivitách dochádza často k úrazom v dôsledku pádu či nárazu. Často to vedie k poraneniam končatín, nebezpečné sú však aj úrazy hlavy, ktoré môžu súvisieť s poškodeniami mozgu a vnútorným krvácaním. Výnimkou nie sú ani poranenia chrbtice či vnútrobrušných orgánov. V lete sú takéto úrazy oveľa častejšie, čo súvisí aj s prázdninami a voľným časom detí. Pri jeho využívaní treba pre dieťa vyberať aktivitu primeranú veku aj jeho schopnostiam. „Treba dbať na to, aby sa používali aj ochranné pomôcky, najmä pri bicyklovaní a korčuľovaní. Pád z bicykla v rýchlosti 11 km za hodinu môže spôsobiť až smrteľný úraz, pričom takáto rýchlosť je pri bicyklovaní bežná. Dieťa má pri sedení na bicykli hlavu vo výške asi 150 cm a už pri bežnom páde môže náraz spôsobiť krvácanie do mozgu aj smrť,“ upozorňuje Samuel Hruškovic. Prevenciou podľa neho nie je vyhýbanie sa športovým aktivitám, práve naopak – ideálna je ich pravidelnosť. „Dieťa, ktoré „lieta“ na bicykli každý deň, má oveľa menšie riziko pádu a nehody ako dieťa, ktoré sa na bicykli prevezie raz za dva týždne. Dieťa, ktoré často jazdí, je zžité s bicyklom, má nejaké návyky a riziká sú menšie.“
Pozor na autá!
Pri športových aktivitách treba dávať pozor aj na bezpečnosť prostredia. Hry s loptou nikdy nie sú vhodné v blízkosti vody ani na cestách, hoci aj bočných – veď každý dospelý si pamätá, ako bežal za odkopnutou loptou na cestu. Deti zväčša nevedia správne vyhodnotiť dopravné situácie, nevedia odhadnúť rýchlosť a vzdialenosť auta, pre vyššie položené ťažisko tela častejšie padajú, ľahko panikária a pomalšie reagujú. Jazda na bicykli a korčuliach je nebezpečná na dedinských a bočných cestách. „Treba využívať miesta, kde je najmenší dopravný ruch, ideálne sú cyklochodníky. Pomerne veľa úrazov sa stáva na vedľajších cestách, kde deti vletia do križovatky bez toho, aby dbali na nejaké dopravné predpisy či pravidlo pravej ruky, pretože sú to prosto malé deti a týmto veciam ešte nerozumejú,“ vysvetľuje záchranár.
Voda – potrebná aj nebezpečná
Na jednej strane bez nej nemôžeme žiť, na druhej nás môže ľahko pripraviť o život. Leto si bez vody nemožno ani predstaviť. Dieťa potrebuje pravidelný prísun tekutín. Nedostatočný pitný režim vedie nielen k prehriatiu, ale môže mať za následok stratu pozornosti i vedomia, ktoré opäť môže súvisieť s úrazom. V horúčavách je príjemné aj ochladenie v podobe kúpania, ktoré však zasa predstavuje riziko. Domáce bazény treba nielen zabezpečiť, ale pri kúpaní treba dbať na zvýšenú pozornosť. „Človek sa topí v tichosti – keď už vdýchne vodu, začne sa dusiť a už nedokáže kričať. Takže ten dohľad musí byť veľmi pozorný a neustály, nielen že rodič je niekde na blízku alebo si len odbehne,“ upozorňuje Samuel Hruškovic. Najmä menšie deti sa môžu utopiť aj v sude s vodou alebo dokonca aj vo vedre. „Takisto treba na deti apelovať, že nemajú skákať do neznámej vody, najmä z výšky a hlavičku. Keď človek zle skočí a nerozrazí hladinu rukami, môže dôjsť k takému záklonu hlavy a tak prudko, že si môže poškodiť krčnú chrbticu,“ dodáva odborník.
Trampolíny a tobogany
Skákanie a šmýkanie je pri úrazoch samostatnou kapitolou. Tobogany a vodné atrakcie sú u detí obľúbené, treba však pri nich prihliadať na vekové obmedzenia aj bezpečnostné pokyny. „Keď sa dieťa šmykne do vody, treba miesto dopadu okamžite opustiť, pretože za pár sekúnd tam dopadne ďalší človek. Často sa tak stávajú úrazy hlavy a krčnej chrbtice. Tiež sa neodporúča deťom šmýkať sa dolu hlavou, lebo práve vtedy sa stávajú vážne úrazy,“ vysvetľuje odborník. Čoraz obľúbenejšie na ihriskách, ale aj domácich dvoroch sú trampolíny. Skákať na nich treba vždy pod dozorom dospelého. „Malo by tam byť vždy len jedno dieťa. Keď ich je tam viac, radikálne stúpa riziko zranení. Skákanie sa neodporúča ani malým deťom do 5 – 6 rokov, je to skôr pre staršie deti,“ dodáva záchranár.
Neznáme prostredie i ľudia
Pre deti veľké riziko vždy predstavuje neznáme prostredie. To na jednej strane ponúka nové možnosti na hranie a bádanie, ktoré majú deti rady, na druhej strane skrýva rôzne nástrahy. Aj na dvore u starých rodičov, kam deti nechodia až tak často, sa môžu kdekoľvek potknúť, spadnúť na kamene či zhodiť na seba hŕbu starých dosiek. „Môže tam byť aj nezabezpečená šachta, stará jama, ktorá môže byť aj zatopená vodou a po páde hrozí riziko utopenia,“ vysvetľuje Ing. Samuel Hruškovic. Okrem neznámeho prostredia sú pre deti rizikom aj neznáme osoby. Odmalička ich preto treba učiť, že sa s cudzími ľuďmi nemajú rozprávať, nesadať s nimi do auta, nič si od nich brať, ani ich nepúšťať domov.
Dieťa samo doma
Okrem neznámych návštevníkov skrýva domácnosť aj ďalšie riziká – dieťa sa ľahko môže zraniť, najmä ak je doma samo. „Keď deti doma trávia čas samy, dochádza často k obareninám a popáleninám, napríklad pri používaní rýchlovarnej kanvice či sporáka. Vyskytujú sa aj rezné rany pri príprave jedla. Preto keď nechávame dieťa doma, treba apelovať na to, že ak je hladné alebo by chcelo napríklad čaj, musí si dávať pozor – musí mať od rodiča povolenie používať kanvicu i sporák a je lepšie, ak počká na rodiča,“ dodáva záchranár. Týmto situáciám môžu rodičia predísť aj pripravením stravy vopred. Vhodné je deti učiť bezpečne používať spotrebiče a elektroniku, pomôže aj dozor suseda či blízkej osoby a kontrola telefónom. Dieťa vždy musí vedieť, na koho sa v prípade úrazu alebo iných problémov môže obrátiť a mať na dosah čísla na záchranárov i rodičov.
Najčastejšie detské úrazy
Pády, Dopravné nehody, Obareniny a popáleniny
Dusenie, Utopenie, Otravy
Prevencia detských úrazov
Zabezpečenie domáceho aj vonkajšie prostredia
Výber aktivít podľa veku a schopností dieťaťa
Uprednostňovať pravidelné aktivity
Nepreceňovanie dieťaťa
Používanie ochranných pomôcok, najmä pri športe
Dodržiavanie zásad bezpečnosti, napríklad na trampolínach, toboganoch, pri športe
Vysvetľovanie dopravných situácií a pravidiel
Vysvetľovanie rizík a možných následkov
Obozretnosť na neznámych miestach
Zamedziť kontaktu s cudzími osobami
Nedotýkať sa túlavých zvierat
Článok bol uverejnený v časopise Fit magazín.
