Povery o prospešnosti tlačenky a gumových medvedíkov zostávajú neprekonané po celé roky. Majú vôbec nejaký lekársky základ?
Je to založené na určitom vedeckom poznaní. Chrupavkovité tkanivo obsahuje okrem iných bunkových látok i veľké množstvo kolagénu. A gumové medvedíky a v tlačenke obsiahnutý rôsol sú určitou formou želatíny, istý druh spracovaného kolagénu. Je však otázkou, či v nich je ten správny kolagén a v akej je tam koncentrácii.
Ale to by musel človek zjesť vagón tlačenky, aby sa to nejako prejavilo na kĺbe...
Asi áno a ešte je otázka, ktorý kolagén je v tej tlačenke. Pre chrupavku je dôležitý kolagén druhého a deviateho typu. V tlačenke aj v medvedíkoch niečo z toho bude, ale určite nie také množstvo, aby sme mohli povedať, že to pomáha. Keď sa totiž kolagén dostane do tela, tak sa väčšinou rozloží na sekvencie aminokyselín a tie sa dostanú do tkanív. A iba malá časť ich doputuje do kĺbov a ešte menšia časť až do chrupavky. Muselo by teda byť tej tlačenky skutočne veľké množstvo.
Do kolien sa často pichá kyselina hyalurónová? Má to význam?
Kyselina hyalurónová je ďalšia súčasť tekutiny v kĺbe, aj chrupavkovitej hmoty, takže dodávať ju do kĺbov má určite význam. Navyše sa vie, že s artrotickými zmenami ASTI, ako kĺb mení svoj povrch – z krásne hladkého na hrubší, tak sa hyalurónová kyselina spotrebúva. Môže jej byť v kĺbe už relatívne málo, a keď sa dodá, tak by to malo hybnosť kĺbu zlepšiť.
Je jej účinnosť už preukázaná vedecky?
Z nášho pohľadu môžeme preukázať, že sú injekcie s kyselinou hyalurónovou účinné. Dokonca sme sa podieľali aj na niektorých dlhodobých štúdiách a ich výsledky to preukázali.
Sú tieto injekcie vhodné pre všetky druhy kĺbov?
Malo by to tak byť, pretože artróza je pre všetky druhy kĺbov rovnaká. Účinok je však ľahko diferencovaný. Zatiaľ sa potvrdil predovšetkým pri kolennom kĺbe.
Vlani ste publikovali novú metódu v liečbe poškodeného menisku, keď sa namiesto odstránenia poranenej časti, naopak, dodá umelo vytvorený komponent. Je to revolúcia v liečbe kolien?
Je to určitý pokrok v relatívne malom segmente, pretože náhradu menisku je možné vykonať tam, kde nie sú artrotické zmeny. Zároveň po úraze a ošetrení musí zostať časť menisku, aby sa k tomu dala prišiť náhrada. V každom prípade je dobré, že máme takúto možnosť, a práve nedávno sme jednu plastiku menisku u mladého pacienta takto robili. Metóda funguje slušne aj v dlhšom časovom úseku, ale je limitovaná špecifickým typom postihnutia. Nie je to pre každé koleno.
Do miesta defektu v kolene dodáte umelo vytvorenú hmotu. Čo sa deje ďalej?
Ide o penový polyuretán, ktorý vyzerá ako huba na tabuľu a je vytvarovaný do tvaru menisku, a upravíme ho ďalej na sále. A táto hubka má fyzikálne vlastnosti ako skutočný meniskus, možno je trochu mäkšia. Vsunie sa do kĺbu a prišije k zvyšku menisku, nadávkuje krvou a ona sa osídli krvnými elementmi, ktoré zabezpečia jej vhojenie. Bunky všetko obrastú, vytvorí sa väzivová štruktúra, zatiaľ čo sa penový polyuretán inkorporuje (vteľuje, pozn. red.). Samozrejme, skúseností je zatiaľ málo, odoperovaných pacientov v Európe sú maximálne stovky. Ale prvé výsledky sú celkom zaujímavé, dokonca lepšie, ako keď sa vezme meniskus od mŕtveho darcu. Transplantácia menisku sa síce vykonáva už dlhší čas, ale dlhodobé výsledky ešte nie sú až také uspokojivé.
Je jednou z ciest vývoja, že sa bude viac pracovať s materiálom získaným z krvnej plazmy?
Krvná plazma a jej faktory a enzýmy sú, samozrejme, zaujímavé, ale ja si myslím, že určitá budúcnosť v ortopédii bude stav, keď z ortopedického „hardvéru“ prejdeme k bunkám, konkrétne ku kmeňovým bunkám. A začneme nimi liečiť postihnutia už v začiatkoch artrotického procesu.
Kmeňové bunky teda považujete za nádej pre naše kĺby?
Kmeňové bunky sú výzvou do budúcnosti. Výskumy by sa mali robiť ďalej. Na jednej strane je tu úžasná myšlienka a očakávanie laikov, na druhej strane je tu obava, čo keby to náhodou niečo urobilo. Lenže keby si sir John Charnley, ktorý vynašiel prvú náhradu kĺbu, hovoril, čo bude robiť, keď to náhodou zlyhá, tak doteraz nemáme žiadne náhrady kĺbov. Musel ísť so svojimi pacientmi do rizika. A takto by to malo byť aj s kmeňovými bunkami. Potenciál je úžasný a dokázal by som si predstaviť, že budem robiť artroskopiu, zistím nejakú patológiu a budem mať v chladničke uložené vhodné hypoimúnne kmeňové bunky a ich implantáciou ten proces zastavím.
