Čo chýba kĺbom, že prestávajú fungovať?
Začne sa to tým, že sklovitá chrupavka, ktorá pokrýva hlavicu kostí v kĺboch, aby po sebe krásne kĺzali, začne mať na sebe nepravidelnosti. Zmena synoviálnej tekutiny (kĺbový maz, pozn. red.) je spôsobená väčšinou tým, že buď chrupavka nemá správnu výživu, alebo sú kĺby nejako mechanicky preťažované a v podstate sa oderie povrchová vrstva chrupavky. Dôjde k narušeniu jej fyzikálnych vlastností, takže prestáva byť tvrdá a pružná a začne sa vlákniť a deformovať. Na to reaguje kosť, ktorá je uložená tesne pod chrupavkou. Pretože je ochranná funkcia chrupavky znížená, je kosť viac namáhaná a začne zväčšovať svoju hmotu, aby nedošlo k jej prelomeniu alebo poškodeniu. Tieto nepravidelnosti začínajú dvíhať chrupavku, ktorá tlačí na protiľahlú stranu. A vytvára sa bludný kruh. Skončí sa to tým, že sa chrupavka úplne oderie a subchondrálna kosť, čo je kosť pod chrupavkou, sa poškodí a dokonca v nej môže vzniknúť diera.
Prejavuje sa poškodenie chrupavky bolestivo?
Chrupavka nebolí, subchondrálna kosť áno. Pretože pohyb už nie je taký kĺzavý, znižuje sa hybnosť kĺbu. Navyše kosť sa bráni tým, že zvyšuje svoju hmotu nielen proti druhej strane, ale aj na krajoch, aby zabránila pohybu a zbavila telo nepríjemných príznakov. Obmedzená hybnosť a bolesť potom pacientov veľmi sužuje.
Možno nejakým spôsobom kĺby regenerovať?
Máme možnosti, ako zlepšiť ich výživu, prekrvenie, ale to sú napospol veľmi limitované možnosti. Zatiaľ nebolo preukázané, ako regenerovať chrupavku. Nesmierne dôležitý je určitý primeraný pohyb. Kĺbová chrupavka je vyživovaná z tekutiny, ktorá ju obmýva. A keď sa táto bude pohybovať, tak bude lepšie umývať aj vyživovať.
Viete chrupavku transplantovať?
Áno, ale má to niekoľko zásadných problémov. Jednak chrupavky väčšinou nie je v poškodenom kĺbe dosť, aby sme ju mohli transplantovať. Navyše odobratou chrupavkou by vznikol ďalší defekt. Dala by sa síce vziať od zosnulých pacientov, ale to by muselo byť vykonané čo najskôr po úmrtí. Vzhľadom na to, že musíme vylúčiť všetky riziká, aby sme príjemcu nepoškodili, to, bohužiaľ, nejaký čas trvá. Tam je, podľa môjho názoru, ešte cesta pre určitý pokrok. Chrupavku síce vieme rozmnožiť, čo sú takzvané kultivované chondrocyty, a transplantovať ju, ale vyžaduje to, aby okolie defektu malo relatívne zdravú chrupavku. Čo, bohužiaľ, pri artróze nie je.
Takže nezostáva než siahnuť po liekoch?
Používajú sa tzv. chondroprotektíva (patrí sem kĺbová výživa glukosamín, chondroitín, ale aj kolagén, pozn. red.), aj keď ich protektívny účinok nikto stopercentne nepreukázal. Avšak sú niektoré štúdie, ktoré potvrdzujú, že pri ich užívaní sa poškodzovanie kĺbu zastavilo. Sú preukázané aj isté zmeny v chrupavke, ktoré svedčia o tom, že bunky začínajú priaznivejšie reagovať na záťaž a lepšie regenerujú. Sú pre to zatiaľ len malé dôkazy a vyžadovalo by to veľký súbor pacientov. Ale, samozrejme, v budúcnosti sa nejaký dôkaz iste objaví.
Výsledky zverejnených štúdií však už predajcom potravinových doplnkov stačia na to, aby svoje výrobky označili ako prospešné pre kĺby. Nejde skôr o hru so slovami bez vedeckého dôkazu?
Serióznych liekových štúdií sa vykonáva relatívne málo, pretože sú veľmi drahé a prácne – musíte pacientov sledovať dlhodobo a brať do úvahy celý rad faktorov. Pre výrobcu potravinových doplnkov sú možno aj trochu nebezpečné v tom zmysle, že by sa mohlo preukázať, že preparát v štúdii nie je taký účinný. Takúto štúdiu žiaden výrobca nechce, a tak zoberú výsledky už urobených liekových štúdií s rovnakou látkou a využije sa rovnaký chemický vzorec, ale doplnok presne túto látku neobsahuje. Mäso vyrobené v Nemecku tiež nemusí byť rovnaké ako v Česku a pritom je to v oboch prípadoch hovädzie a má to rovnakú nálepku. To isté je aj s niektorými doplnkami. Využívajú to, že napr. glukosamín má priaznivé výsledky, ale pritom používajú do doplnku iný glukosamín. Preto je dôležité, aby sa všetko porovnávalo podľa skutočných látok daných výrobcom.
Článok pokračuje na ďalšej strane
