Ako by sme sa o seba mali starať, aby sme v dnešnej ťažkej dobe predchádzali vírusovým, ale aj bakteriálnym infekciám, sme sa opýtali imuno-alergologičky, pretože všetci dobre vieme, že prevencia je lepšia než riešenie väčšieho problému. Nejde len o „koronu“, na svete sú stále stovky iných vírusov a baktérií, a tie sa nikam nestratili. Ak ste alergik alebo máte inú poruchu imunity, majte sa v tomto období ešte viac na pozore. Okrem stále opakového R-O-R (umývať si ruky, držať odstup a nosiť rúško) si môžete pomôcť aj tak, že si budete budovať lepšiu imunitu. A ak bývate chorá pričasto, nech robíte, čo robíte, možno je čas zájsť k odborníkovi.
MUDr. Dagmar Cingelová, imuno-alergologička
Ako sa úplne najjednoduchšie môžeme chrániť pred bežnými infektmi dýchacích ciest, ktoré na nás teraz všade číhajú?
K základným a najjednoduchším spôsobom, ako sa chrániť pred bežnými infekciami dýchacích ciest, patrí správna životospráva, ktorá zahŕňa stravu bohatú na vitamíny, minerály a stopové prvky a dostatočný príjem tekutín. Okrem správnej výživy je dôležitý pohyb, otužovanie, pobyt v prírode a dostatok spánku. V období zvýšeného výskytu infekcií je dôležité vyhýbať sa miestam, kde je vysoká koncentrácia ľudí. Samozrejmé je dodržiavanie hygieny, ku ktorej patrí pravidelné umývanie rúk a v súčasnosti aj dezinfekcia. Stojí za zmienku, že je dokázané, že fajčiari sú častejšie chorí ako nefajčiari.
Na ktoré z výživových doplnkov, zázračných imunoboosterov, ktorých sú plné lekárne, veríte vy?
Výživové doplnky sú voľnopredajné a svojou dostupnosťou predstavujú prvú líniu stimulácie imunitného systému. Pacientom odporúčam z voľnopredajných preparátov na stimulovanie imunity betaglukány, probiotiká, fytofarmaká, enzýmové preparáty, ako aj vitamíny (C, D, E) a minerály (zinok a selén).
Koľkokrát za rok je ešte normálne, aby bol človek chorý (prechladnutý)?
V jesennom a zimnom období u detských pacientov do šiestich rokov je „fyziologická chorobnosť“ až 6 infekcií dýchacích ciest s ľahkým priebehom a u starších detí a dospelých sa ich počet znižuje na 2-3 infekcie dýchacích ciest v uvedenom období. Pre lekára je dôležitejší údaj ako frekvencia ochorenia, charakter a trvanie infekcie, odpoveď organizmu na antibiotickú liečbu, ako aj vznik ďalších komplikácií.
Existujú asi dva extrémy – ľudia, ktorí všetko prechodia a k lekárovi idú, až keď nevládzu stáť na nohách, a potom takí, ktorí utekajú hneď pri „prvom kýchnutí“. Čo je optimum? Kedy by som sa mala vybrať do čakárne k lekárovi?
Áno, presne ako hovoríte, sú dva extrémy. Nie je dobrý ani jeden, ani druhý. Ako sa vraví, liečená nádcha trvá 7 dní a neliečená týždeň. Ja sa prikláňam k pacientovi, ktorý využije svoje základné vedomosti a pri zvýšení teploty nad 38,5 stupňa Celzia, ktorá netrvá dlhšie ako 2 až 3 dni, je doma v teple, má dostatočný príjem tekutín a je na symptomatickej liečbe. Počas týchto dní sa buduje imunita. Ak teplota neklesá pod 38,5 do 2 až 3 dní pod symptomatickou liečbou, je potrebné navštíviť obvodného lekára, ktorý na základe vyšetrenia a odberov zistí, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu.
Veľa ľudí v súčasnosti používa formulku „mám slabú imunitu“. Skutočne je medzi nami veľa ľudí, ktorí majú s imunitou problém?
Sú deti a dospelí, ktorí majú „dobrú imunitu“, nebývajú často chorí, a ak sú chorí, priebeh infekcie je ľahký a trvá krátko. V mojej praxi sa však venujem práve deťom a dospelým so „zlou – oslabenou imunitnou“ a poviem vám, že ich je skutočne veľa. Títo pacienti sú náchylnejší na infekčné choroby. Ich priebeh je ťažký a často komplikovaný.
Ako je možné, že niekto je viac náchylný na bakteriálne infekty, niekto zas na vírusové, iný máva často povedzme zápal obličiek? Existuje viac druhov imunity?
Až 90 – 95 percent akútnych infekcií dýchacích ciest je vyvolaných vírusmi, len pri 5 – 10 percentách všetkých infekcií dýchacích ciest je ako prvotný vyvolávateľ baktéria. Imunitný systém patrí k základným systémom ľudského organizmu. Imunita je geneticky podmienená obranyschopnosť proti vonkajším a vnútorným škodlivinám so schopnosťou odstraňovať ich a túto skúsenosť si zapamätať. Hlavnou úlohou imunitného systému je udržiavať rovnováhu vnútorného prostredia organizmu. Imunita sa delí na vrodenú, čiže nešpecifickú, tvorenú bunkami imunitného systému, a získanú – špecifickú s tvorbou protilátok. Nešpecifická imunita je najmä schopnosť organizmu pohlcovať patogény, usmrcovať ich. Základom imunitného systému je pozoruhodná schopnosť rozlíšiť medzi bunkami, ktoré sú telu vlastné, a cudzími, ktoré sú nevlastné. Prvá obranná reakcia proti bakteriálnym infekciám je zabezpečená mechanizmami nešpecifickej imunity a v druhej fáze nastupuje účasť protilátkovej imunity. V obrane proti vírusom je najdôležitejšia špecifická imunita. Mikróby, ktoré prekročia určité bariéry, musia bojovať so špecifickými imunitnými obrannými systémami, čo nazývame imunitnou odpoveďou organizmu. Porušenie rovnováhy môže mať za následok ochorenie spojené so znížením funkcie imunitného systému (imunodeficiencie, ktoré sú vrodené alebo získané) a s prehnanou nadmernou reakciou imunitného systému (alergie, autoimunitné a onkologické ochorenia).
Je tvrdenie, že v črevách je 70 percent imunity, pravdivé? Znamená to, že ak budem mať črevá a flóru v nich v dobrej kondícii, budem menej náchylná na infekty?
Slizničný imunitný systém čreva je považovaný za najväčší imunitný orgán v tele, pokrýva plochu približne 260 – 300 štvorcových metrov pozdĺž celého čreva. Veľmi dôležitou súčasťou slizničného imunitného systému čreva sú Peyerove plaky – zhluky buniek imunitného systému, ktoré sa nachádzajú najmä v tenkom čreve. Predstavujú asi 70 percent z celkovej masy imunitného systému v organizme s hmotnosťou približne 1 – 1,5 kilogramu. Sú zodpovedné za ochranu tráviaceho traktu pred patogénmi. Poruchy imunity sa až v 90 percentách spájajú so stavom čriev. Črevnú mikroflóru tvorí 400 – 500 druhov baktérií. Ich hlavnou funkciou je kolonizovať črevnú sliznicu, ktorá je tak dostatočne obranyschopná proti preniknutiu nežiaducich patogénov z povrchu slizníc do vnútorného prostredia organizmu. Opakované podávanie antibiotík vedie k dysmikróbii a následnej poruche imunity. Nezastupiteľnú funkciu pri stimulácii imunitného systému majú probiotiká. Ide o živú kultúru mikroorganizmov, ktorá ovplyvňuje vývoj a stabilitu črevnej flóry. Stimulácia slizničnej imunity má význam v ochrane proti infekciám dýchacích ciest, zápalom zažívacie traktu, môže prispieť k zníženiu výskytu alergických a autoimunitných ochorení a nádorových ochorení čreva.
