„Prestať fajčiť je najľahšia vec na svete, aj ja to môžem potvrdiť, skúsil som to najmenej tisíckrát,“ toľko z výstižného citátu Marka Twaina.
Fajčenie nám uberá roky života, no zbaviť sa závislosti od nikotínu nie je vôbec jednoduché. A to aj napriek faktu, že si fajčiari uvedomujú vážne riziká tohto zlozvyku. Potvrdil to prieskum lekární Dr.Max, podľa ktorého si až 90 percent fajčiarov uvedomuje negatívne vplyvy na zdravie vrátane rakoviny pľúc a iných pľúcnych ochorení, napriek tomu ich to od fajčenia neodrádza.
Aj by prestali fajčiť, ale nedarí sa im
Výsledky prieskumu ďalej prezradili, že takmer štvrtina respondentov (23 %) by chcela prestať s fajčením. Na druhej strane až 15 % opýtaných nehodlá so svojou závislosťou nič robiť a s fajčením jednoducho nechce prestať. „Každý rok si praje skončiť až 70 percent fajčiarov, ale podarí sa to iba 3 až 5 percentám závislých osôb,“ uvádza Jana Varsová, špecialistka na odborné kampane z lekární Dr.Max. Lekárnik podľa nej dokáže zvýšiť mieru odvykania o 5 percent, a to krátkou radou, impulzom, podaním informačného letáčika alebo brožúrky. „Pod vedením zdravotníckeho pracovníka sa miera odvykania zvyšuje na 8 – 10 percent a pri farmakoterapeutickej intervencii dokonca až o 35 percent a viac,“ dodala.
Fajčiari majú horšie zdravie
Na riziká fajčenia, akými sú napr. rakovina pľúc, srdcovo-cievne ochorenia, chronická obštrukčná choroba pľúc či mŕtvica, zomrie každoročne asi 8 miliónov ľudí, z toho približne 1,2 milióna sú iba pasívni fajčiari. Množstvo fajčiarov sa dlhodobo lieči na rôzne choroby, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s ich závislosťou.
Podľa prieskumu lekární Dr.Max fajčiari sa oproti nefajčiarom liečia výrazne viac na astmu, diabetes, chronický zápal pľúc a priedušiek, ochorenia srdca. Najčastejšie sa fajčiari liečia na vysoký krvný tlak.
„Z prieskumu vyplýva, že až 70 percent fajčiarov sa zadýcha pri vyšliapaní po schodoch na 3. poschodie. Sťažené dýchanie uvádzajú ako najčastejší príznak fajčenia, ktorý ich obmedzuje v pohybe,“ hovorí Varsová s tým, že ich limitujú aj búšenie srdca a bolesti kĺbov.
Fajčíme z nervozity
Podľa Úradu verejného zdravotníctva človeka cigareta dočasne a klamlivo uvoľňuje, upokojuje, zbavuje stresu, napätia. „Človek dostáva na cigaretu chuť preto, aby znížil príznaky, ako sú napätie, nevoľnosť, nervozita, podráždenosť,“ vysvetľuje úrad.
Tieto abstinenčné príznaky vznikajú v dôsledku závislosti organizmu od nikotínu. Fajčiarovi cigareta slúži ako „barlička“, o ktorú sa „opiera“, avšak strpčuje život nielen jemu samotnému, ale aj celej rodine a okoliu.
Čo spôsobuje fajčenie?
Podľa Úradu verejného zdravotníctva je to najmä rakovina a iné choroby pľúc:
- Je príčinou 90 % všetkých úmrtí na rakovinu pľúc, 75 % všetkých úmrtí na iné choroby pľúc, 25 % všetkých úmrtí na srdcovocievne ochorenia.
- Spôsobuje závislosť od nikotínu, ktorý je najnebezpečnejšou látkou v tabakovom dyme.
- Oxid uhoľnatý – komponent cigaretového dymu – sa zlučuje s krvným farbivom a vytvára karboxyhemoglobín, ktorý brzdí schopnosť organizmu získavať a spracúvať kyslík.
- Horením tabaku vznikajú dechty, ktoré sú rakovinotvorné nielen sami osebe, ale počas látkovej premeny v tele spôsobujú vznik ďalších rakovinotvorných látok.
- Horiaca cigareta obsahuje okolo 4 000 chemických látok, ktoré sa fajčením nasávajú do dýchacích ciest a pľúc. Niektoré sa nazývajú karcinogény – rakovinotvorné látky, iné môžu spôsobovať podráždenie očí, nosa a hrdla.
- Spôsobuje častejší výskyt chronických, ťažkých ochorení pľúc, ako sú emfyzém a chronická bronchitída.
