MUDr. Dagmar Cingelová, imunoalergiologička
Je fenomén „jarná únava“ realita, alebo nič také neexistuje?
Jarná únava u zdravého človeka je fyziologická reakcia organizmu na koniec zimného obdobia, ktorá môže trvať pár týždňov. Únava, ktorá trvá dlhšie obdobie, už môže signalizovať prejav vážnejšieho ochorenia. Jarné obdobie je obdobím výrazných teplotných zmien a tlakov, hormonálnej nerovnováhy v zimnom období, keď je častý pokles sérotonínu (hormón šťastia), ktorý sa v jarnom období začína zvyšovať, a zvýšená hladina melatonínu (spánkový hormón), ktorá začína klesať. Táto nerovnováha môže byť ďalším spúšťačom pocitu únavy organizmu. Z ďalších faktorov, ktoré môžu byť vyvolávateľom únavy, je nedostatok pohybu počas zimných mesiacov, zlé zloženie stravy, menší prísun ovocia a zeleniny a väčší prísun tukov a sacharidov a z toho vyplývajúci nárast hmotnosti. Zimné obdobie je spojené aj s nedostatkom slnka, ktorého následkom je pokles hladiny vitamínu D, ktorý je nevyhnutný nielen na reguláciu kalcia a fosforu, ale aj na zabezpečenie správneho chodu našej imunity. Preto toto prechodné obdobie je obdobím častých infektov z vyčerpanosti organizmu. Dôležité je však rozlíšiť jarnú únavu od choroby. Príznakom jarnej únavy je pocit ospalosti, náladovosť, fyzická a psychická vyčerpanosť, nesústredenosť, malátnosť, strata záujmu o bežné činnosti, pocit smútku a bolesti hlavy a zvýšená náchylnosť na infekty z vyčerpanosti organizmu.
Prečo je pre mnohých ľudí toto prelomové obdobie náročné? Môže za to aj zmena času na letný?
Je to obdobie náhleho striedania prílevov teplého a studeného vzduchu, náhle zmeny tlaku, ako aj zmena času na letný s náhlou zmenou biorytmu, čo môže negatívne ovplyvniť náš organizmus. Môže vyvolať nervozitu, poruchy spánku, bolesti hlavy, zvýšenú únavu. Vyčerpaný organizmus je vtedy náchylnejší na infekčné ochorenia. Poruchy spánku a negatívne nálady pri zmene času sa prejavujú niekoľko dní aj u malých detí.
Aké alergie s príchodom jari štartujú?
S prichádzajúcou jarou prichádza aj sezóna peľovej alergie, ktorou je postihnutých asi 40 % populácie! Prejavuje sa svrbením alebo opuchom očí, upchatým nosom, kýchaním, svrbením v hrdle, v ušiach, ale môže sa prejaviť aj kašľom so sťaženým dýchaním. Prvé alergény, ktoré sa objavujú v ovzduší, sú alergény stromov (lieska, jelša a breza). V našich geografických a klimatických podmienkach sú stromy dominantným alergénom u 25 – 30 % alergikov. Sezóna kvitnutia liesky sa začína už koncom januára a vrcholí vo februári. Koncom februára a v marci kvitne jelša a v apríli breza. Pele oboch stromov patria medzi najsilnejšie alergény spôsobujúce výrazné zhoršenie alergických prejavov. Od mája do októbra začínajú kvitnúť trávy, buriny a vyskytujú sa aj plesne, ktoré patria tiež medzi silné spúšťače alergických prejavov a postihujú až okolo 70 % alergikov. U takmer všetkých pacientov s alergickou nádchou je prítomná únava, ktorá je vyvolaná nespavosťou pre opuch sliznice nosa so sťaženým dýchaním a zlým prekysličením organizmu.
Kedy je únava normálna a kedy s ňou treba navštíviť lekára?
Chýbajúce vitamíny, nedostatok slnečnej energie, ako aj znížená pohybová aktivita oslabujú obranyschopnosť nielen zdravých ľudí, ale hlavne je tento stav stresujúci pre pacientov s rôznymi srdcovo-cievnymi, onkologickými a autoimunitnými ochoreniami. Ak únava trvá dlhšie ako 6 mesiacov, ide o únavový syndróm, preto je potrebné dôsledné vyšetrenie pacienta. Nadmerná únava môže byť tiež spôsobená poruchami štítnej žľazy, anémiou, silnou menštruáciou, ochoreniami zažívacieho traktu, vírusovými ochoreniami pečene a lymfatického tkaniva, ako aj onkologickými ochoreniami či chronickým stresom. Včasná diagnostika a liečba únavového syndrómu vedie k návratu pacienta do bežného života.
Boj s jarnou únavou vyhráme, ak budeme dodržiavať týchto 10 zásad:
1. Zvýšime príjem vitamínov, hlavne vitamínu D (bohatými zdrojmi sú vaječný žĺtok, huby, droždie, mlieko, maslo, kokos a kakao), vitamínu C (ovocie a zelenina) a vitamínov skupiny B (strukoviny, hlúbová zelenina, mliečne výrobky, vajcia, celozrnné pečivo, ryby).
2. Vylúčime z jedálnička mastné a vyprážané jedlá a minimalizujeme sladkosti.
3. Dodržiavame pravidelný pitný režim, aspoň 2 – 3 litre denne (čistá voda, citronáda, bylinkové čaje), čím sa z nášho organizmu odplavia škodlivé toxíny. Dôležité je, aby sme pili, aj keď nepociťujeme smäd.
4. Snažíme sa o dostatok pohybu vonku, minimálne polhodinová prechádzka denne, plávanie, minimálne dvadsaťminútové cvičenia.
5. Pobyt v prírode a na slnku nám pomáha pri tvorbe sérotonínu, čím sa zlepší nálada.
6. Vetranie miestnosti, v ktorej sa zdržiavame.
7. Dôležité je otužovanie, striedanie teplej a studenej vody pri sprchovaní a masáž tela počas kúpeľa. Dobré je aj saunovanie, ktoré pomáha organizmu zbavovať sa škodlivých látok, a tým sa posilňuje imunita.
8. Vhodné je obmedziť pitie kávy, úplne vylúčiť alkohol a fajčenie.
9. Dopriať si dostatok spánku.
10. Snažiť sa vyhýbať stresu.
Položte si nasledujúce otázky. Ak na tri a viac odpoviete nie, je možné, že jarná únava tento rok znepríjemní život práve vám.
Tvorí dve tretiny vášho jedla zelenina a ovocie?
Jete väčšinou len čerstvo pripravené (nie zohrievané) jedlo?
Spíte denne 7 – 8 hodín?
Ste každý deň vonku aspoň polhodinku?
Máte každý deň pohyb aspoň polhodinku?
Večer pred spaním už nepozeráte do mobilu ani počítača?
Darí sa vám vyhýbať sa stresu?
Chodíte pravidelne na preventívne prehliadky?
Riešite svoju alergiu (ak ju máte)?
Pijete alkohol maximálne raz do týždňa (pohár – dva vína alebo piva)?
