Všeobecne odporúčam (a to nielen pre deti) pestrú stravu zloženú z kvalitných potravín. Dieťa sa učí prijímať nové chute najintenzívnejšie v prvých troch rokoch svojho života. Žiadne extrémy, vegánstvo, vitariánstvo, paleo nie sú podľa mňa tou správnou cestou. Stravujete sa pestro a vašim deťom dávajte stravu podľa odporúčaní primeraných k ich veku. Odporúčam podávať všetko – lepok, kravské mlieko, mäso a nebojte sa ani domácich koláčov... Obmedzte však cukor, sladidlá, kupované sladkosti, zmrzliny a hlavne celkom vylúčte polotovary.
Ak chcete kombinovať jogurt, ovsené vločky a čerstvé ovocie, nebojte sa, nič vašim deťom v žalúdku kvasiť nebude!
Za predpokladu, že nemajú potravinovú alergiu, intoleranciu a iné patológie. Nevýhodou je, že pri konzumácii ovocia a mliečnej bielkoviny alebo kakaa a mliečnej bielkoviny, vzájomne na seba reagujú polyfenoly a mliečne zložky, preto je biologická využiteľnosť jednotlivých živín nižšia. Často sa stáva, že jediné ovocie, ktoré deti prijmú, pochádza z rôznych ovocných mixov v jogurtoch, koláčoch, alebo „nestráviteľných smoothie mixov“, preto chcem upozorniť na dôležitosť konzumácie ovocia samostatne. Ponúkajte dieťaťu celé ovocie, alebo nakrájané na kúsky, hocikedy počas dňa, ako vám to vyhovuje. Dôležité je konzumovať ovocie každý deň v primeranom množstve.
Hrozí u detí nedostatok minerálov a stopových prvkov pri bežnej strave?
Ja nazývam vápnik neriadenou strelou. Nemusí sa správne zabudovať do kostí ani u dojčených detí, ak sa napríklad už pár dní po pôrode nezačne pridávať vitamín D. Anémiu môže spôsobiť aj nevhodne upravená strava. Prísun hemového, lepšie vstrebateľného železa zo živočíšnych zdrojov, vitamínu B12, esenciálnych aminokyselín a iných dôležitých živín, zaručí konzumácia chudého mäsa a vhodné sú aj mäsové vývary. A nezabúdajte ani na vajíčka. Dôležité je sledovať príjem vlákniny u malých detí v rámci jedného dňa (do 1 roku 3 g, do 3 rokov 10 g, do 6 rokov 14 g). Neznamená to však, že 2-ročné dieťa nemôže celozrnný domáci chlieb alebo cestoviny raz za deň. Samozrejme, že môže. Príjem vlákniny sa dá jednoducho spočítať. Osobne nie som zástankyňou denného podávania celozrnných kaší. Ak by sa príjem vlákniny dlhodobo prekračoval, môže dieťaťu hroziť nedostatok vápnika, horčíka, zinku, železa. Je známe, že aj mlieko blokuje vstrebávanie železa. Preto nerobte k mäsu smotanové – mliečne omáčky.
Niet pochýb o dôležitosti konzumácie vlákniny, ktorá plní v každom organizme rôzne dôležité funkcie. Je však známe, že vláknina pri zvýšenom príjme môže u malých detí a starých ľudí, za určitých podmienok pôsobiť ako antinutrient – to znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok. Všimnite si, koľko vlákniny obsahuje kokosová, gaštanová a mandľová múka. Ak vynechávate lepok a dieťa konzumuje bezlepkové výrobky, o to viac treba popremýšľať o skladbe jedálnička.
Máte strach z nadbytku sacharidov a nedostatku bielkovín?
Som presvedčená na základe dlhoročných štúdií a praxe, že sacharidy sú pre nás Stredoeurópanov veľmi dôležité a v našej strave by mali zastávať najväčšiu časť. Sacharidy nie sú vždy iba na škodu, ak pochopíme, že mimoriadne dôležitá časť sacharidov je práve spomínaná vláknina. Vláknina, v správnej miere, je tou najdôležitejšou prevenciou pred mnohými ochoreniami a tiež môže byť aj zdrojom energie. Vláknina, to však nie sú len obilniny, ovocie, ale napríklad aj hľuzy, batáty, zemiaky, yami, múky z hľúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky, ako je napríklad olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje. Do zemiakových a zeleninových pyré je výborná aj husacia alebo kačacia masť, opäť v rozumnej miere, ktorá do našej kultúry patrí.
Nepodporujem ani myšlienku zvýšeného príjmu mäsa, bez opodstatneného dôvodu.
Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok. Doplnkovo zo zeleniny a strukovín. Preto u nás v rodine máme mäso maximálne trikrát do týždňa. A keď mäso, tak kvalitné a občas aj vnútornosti. Priam nutnosťou pre deti sú polievky – hŕstkové, krémové zeleninové, mäsové vývary, do ktorých pridávame krúpy, vajíčka, avokádo, samozrejme, bez zápražky a mlieka. Najdôležitejšia zelenina, podľa mňa, je krížokvetá (kapusta, kvaka, okrúhlica, reďkovky, kel, karfiol, brokolica) a listové šaláty. Z obilnín ovos, jačmenné krúpy, otruby, pšeno, proso a z múk pšenová, teffová, zo zemných mandlí a rôzne klíčky. Teľacie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso je jednoznačne vhodné práve pre deti. Obsahuje cenné prvky vyváženej stravy a spĺňa špeciálne potreby rastu. Biele mäso z domácich a farmárskych kurčiat a moriek obsahuje plnohodnotný proteín, má nízky obsahom tuku (najmä po odstránení kože) a vyznačuje sa práve vysokým obsahom hemového železa, vitamínov skupiny B a základných minerálov.
A čo mlieko a jeho alternatívy?
Môj vzťah k mlieku je jednoznačne pozitívny. Mlieko je komplexná plnohodnotná potravina, poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, bielkoviny, vitamíny, minerály a stopové prvky. Mliečne výrobky, kravské, ovčie, kozie sú v strave detí veľmi dôležité. Najvhodnejšie sú fermentované výrobky s obsahom probiotík, lebo o ich význame niet pochybností. Jedna zo zbytočností, ktorá vznikla na základe ľudskej lenivosti a vynaliezavosti výrobcov, je určite rastlinná „smotana“, ktorá obsahuje väčšinou vodu a tuky /rafinované) rastlinného pôvodu, zahusťovadlá, emulgátory a stabilizátory, je to neprirodzená potravinová zlátanina. Vhodnou alternatívou takejto „smotany“ na zahustenie môže byť napríklad hrachová či cícerová múka, pohánková krupica spolu s mandľovým nápojom, prípadne obyčajnou vodou a troškou kurkumy. Alebo „omáčkoidnú“ konzistenciu dosiahneme rozvarením červenej šošovice s pridaním kuzu škrobu či tapiokovej múky alebo iného škrobu a chuť zlepšíme bylinkami. Na zahusťovanie môžeme použiť veľa hodnotných potravín podľa druhu pokrmu. Na polievky a omáčky sú vynikajúce pšeničné klíčky, otruby, strúhaná kvaka, zemiak, topinambur, rôzne hľuzy, amarant, tekvica, miso z hnedej ryže... Do sladkých produktov môžeme využiť vlákninu – pektíny alebo gély, výborná je napríklad ľahko dostupná jablčná vláknina. Vhodné sú aj múky z orechových výliskov. Všetky tieto jednodruhové potraviny sú bežne dostať a môžeme ich využiť pri viacerých jedlách a dokonca nás to vyjde aj lacnejšie... To však neznamená, že nemôžeme použiť kokosové mlieko, napríklad do ázijských jedál. Môžeme, kvalitný produkt by však mal obsahovať iba zložky kokosového orecha a nič iné.
Čo nepatrí na jedálny lístok do materskej školy?
Podľa mňa jednoznačne margarínové nátierky, sirupové vody, používanie stužených tukov, rafinovaných olejov a polotovarov. Neodporúčam používať kombináciu mäsa a mlieka, lebo sa zbytočne znižuje vstrebávanie železa.
