Ostatne, súvislosť medzi chorobami a ročným obdobím opísal už Hippokrates. Po stopách, ktoré najslávnejší lekár staroveku a zakladateľ racionálnej medicíny vyšliapal pred zhruba 2 400 rokmi, sa vydávajú štúdie renomovaných vedeckých inštitúcií, ktoré dokonca prepájajú mesiac nášho narodenia s konkrétnymi chorobami. Napríklad vedci z Alicantskej univerzity v Španielsku sú presvedčení, že mesiac narodenia má významnú súvislosť s celkom 27 chronickými chorobami, ktoré môžu u človeka prepuknúť. Na súbore viac ako 30-tisíc ľudí totiž zistili, že narodení v rovnakom mesiaci trpia častejšie rovnakými ochoreniami.
Závery štúdie však španielski vedci nedávajú do súvislosti s pozíciou planét, ako je to v prípade astrologických horoskopov, ale s postavením slnka, ktoré sa mení s ročným obdobím a priamo súvisí s pôsobením ultrafialového žiarenia, množstvom vitamínu D, teplotou, so sezónnym vplyvom vírusov a s alergiami. To všetko sú podľa autora štúdie prof. Josého Antonia Quesadu faktory, ktoré ovplyvňujú dieťa nielen v prvých mesiacoch života, ale už počas jeho vývoja v maternici. A to tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom smere.
LETNÉ DETI: VÄČŠIE A SILNEJŠIE
Slnečné svetlo napríklad spúšťa produkciu vitamínu D v tele a pomáha regulovať tisícky génov v priebehu vývoja. Nedostatok slnka v prvých mesiacoch života tak môže mať v dlhodobom horizonte veľmi negatívny vplyv na naše celkové zdravie. Z tohto hľadiska sú preto vo výhode deti narodené v lete a začiatkom jesene. Ich matky totiž boli v poslednej fáze tehotenstva často na slnku a deti sa tak rodia v priemere o 0,5 cm väčšie. Túto súvislosť preukázali odborníci z univerzity v britskom Bristole, ktorí dlhodobo sledovali takmer 14 000 detí, ktoré sa narodili v priebehu dvoch rokov. V ďalších rokoch vraj mali potomkovia týchto žien tiež silnejšie kosti ako ich vrstovníci, ktorí prišli na svet v zime alebo na jar. Vedci to prisudzujú množstvu vitamínu D, ktorý telo matiek produkovalo po vystavení slnečným lúčom. Naopak, rodičkám s nedostatkom vitamínu D podľa štúdie z Bristolu hrozí až štyrikrát vyššie riziko, že porodia cisárskym rezom. „Letné deti“ sú však nielen väčšie a silnejšie, ale aj celkovo aktívnejšie a výraznejšie sa potom presadzujú v športe. Túto súvislosť potvrdzuje aj gynekológ a sexuológ MUDr. Pavel Turčan: „Je doložené, že chlapci narodení na jeseň bývajú športovo zdatnejší a výkonnejší ako tí, čo sa narodili na jar. Je to dané dostatkom slnečného svitu v určitom období tehotenstva a vyššou hladinou vitamínu D.“ Najhoršie by tak na tom mali byť v tomto smere deti narodené na jar. A olomoucký gynekológ dáva aj v tomto vedcom z Bristolu za pravdu: „Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že deti narodené v apríli, a ešte viac v máji, majú vyššie riziko vzniku roztrúsenej sklerózy, naopak, u detí narodených v novembri je toto riziko najnižšie. Opäť to súvisí s hladinou vitamínu D.“
JARNÉ DETI SÚ LABILNEJŠIE
Množstvo slnečného svitu, ktorému je matka počas tehotenstva vystavená, sa vraj premieta aj do nášho psychického zdravia. Podľa štúdie v renomovanom časopise British Journal for Psychiatry sú deti narodené v apríli, máji a júni v dospelosti psychicky labilnejšie, majú väčší sklon k alkoholizmu, a dokonca aj k samovraždám. Keď Briti analyzovali takmer 27-tisíc prípadov samovrážd, zistili, že u mužov narodených v spomínaných troch mesiacoch je riziko, že si siahnu na život, vyššie o 13,7 %. A u žien dokonca o 29,6 %. Dôvod? V mozgovej epifýze sa totiž s nedostatkom svetla zvyšuje produkcia melatonínu, ktorý má vplyv na činnosť nervovej sústavy (najviac melatonínu sa tvorí za tmy). Matky „jarných detí“ prežili rozhodujúcu časť tehotenstva (dôležitú pre vývoj mozgu dieťaťa) v temných zimných mesiacoch, keď bola úroveň melatonínu v ich tele veľmi vysoká. A to môže vyvolať zmeny v mozgu dieťaťa a viesť v budúcnosti k väčšej náladovosti, ba až k samovražedným sklonom. Rolu podľa vedcov zohráva aj zemepisná šírka, v ktorej sa dieťa narodilo. Čím bližšie k severu (kde je slnečného svitu počas roka menej ako na juhu), tým je u človeka riziko samovraždy väčšie.
Hendikep detí narodených na jar potvrdil aj dánsky výskum, podľa ktorého je u týchto detí približne o 10 % vyššie, oproti bežnému priemeru, aj riziko schizofrénie a mentálnej anorexie. Britský vedec Beth Watkins vysvetľuje, že anorexia sa do istej miery dedí a že veľké percento zoslabnutých matiek – anorektičiek – rodí na jar – v lete, keď je najteplejšie, prídu jednoducho do iného stavu najľahšie. Tento hendikep „jarných detí“ však vyvažuje fakt, že v počte ostatných chorôb sa majú lepšie než deti, ktoré prišli na svet v septembri až novembri. Aspoň to tvrdia vedci z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Tí preskúmali zdravotné dokumentácie 1,7 milióna ľudí, ktorí sa v rokoch 1900 až 2000 narodili v New Yorku. A došli pritom k záveru, že mesiac narodenia (respektíve obdobie, ktoré plod strávil v maternici matky, a čo naň v tom čase zvonku pôsobilo) má vplyv na 55 „budúcich“ chorôb. Napr. na vysoký tlak, ochorenia srdca a ciev, angínu, dýchavičnosť, ale aj niektoré zhubné ochorenia. V súčte je ich výskyt u detí narodených na jar nižší ako u detí jesenných. Pri ďalších viac ako 1 600 chorobách však súvislosť s mesiacom narodenia vedci vylúčili. Jeden z autorov štúdie Nicholas Tatonetti hovorí: „Zatiaľ sa iba učíme viac spoznávať veľkú úlohu, ktorú zohráva životné prostredie a vzájomné pôsobenie génov a tohto prostredia na náš vývoj.“
ZIMNÉ DETI SÚ TUČNEJŠIE
Ohľadne rizika alergií sú na tom najhoršie deti narodené na jeseň. Podľa štúdie fínskych vedcov, ktorí sledovali počas prvých štyroch rokov života niekoľko tisíc detí narodených v oblasti Južnej Karélie, súvisí pravdepodobnosť vzniku potravinových alergií u dieťaťa s ročným obdobím, keď bolo počaté a keď v maternici strávilo prvé tri mesiace života. U detí, ktoré prišli na svet v júni a júli, bola alergia rozšírená výrazne menej (5 %) ako u tých, ktoré sa narodili v októbri a novembri (viac ako 10 %). Deti z druhej skupiny boli počaté v januári či vo februári – koniec prvého trimestra teda spadal do apríla až mája, keď sa vo vzduchu vyskytuje množstvo silných alergénov. Každé desiate dieťa z tejto skupiny bolo po narodení alergické na niektoré potraviny, hlavne bielkoviny mlieka a vaječného žĺtka. U detí narodených na jeseň (a čiastočne aj v zime) bol tiež väčší výskyt ekzémov a astmy. Deti narodené v zimných mesiacoch sú potom až dvakrát viac náchylné na obezitu ako tie, ktoré prišli na svet v lete. Dôvodom vraj môže byť fakt, že „zimné deti“ majú o niečo pomalší metabolizmus. „V zimných mesiacoch máme navyše tendenciu robiť si tukové zásoby, aby sme zimu dobre zvládli. Ak sa telo takto nastaví od začiatku, je vyššie riziko obezity celkom logické,“ vysvetľuje doktor Turčan.
JESENNÉ DETI ŽIJÚ NAJDLHŠIE
Vedci prisudzujú veľkú váhu aj tomu, akými chorobami si matka dieťaťa v tehotenstve prešla. Keď napríklad mala počas gravidity chrípky, jej potomok môže byť náchylnejší na srdcové choroby alebo schizofréniu. Už koncom 90. rokov minulého storočia Leonid Gavrilov z Chicagskej univerzity vypozoroval, že medzi ľuďmi, ktorí sa dožili vysokého veku, bolo veľa tých narodených na jeseň. Zameral sa na exaktné dáta a zistil, že deti narodené na jeseň majú zhruba o 40 % vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožijú sto rokov, než ľudia narodení v marci. Keď sa výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka v nemeckom Rostocku následne rozhodli jeho výskum preveriť, došli k rovnakým záverom. Porovnávali pritom mesiac narodenia a vek v čase smrti u viac ako milióna obyvateľov Dánska, Rakúska a Austrálie. Čo zistili? Napríklad to, že ľudia narodení na jeseň žijú v Dánsku o tri, a v Rakúsku dokonca o sedem mesiacov dlhšie než ľudia, ktorí prišli na svet na jar. Autori sa domnievajú, že rozdiely súvisia s výživou matky v čase tehotenstva. V lete a na jeseň je totiž k dispozícii oveľa viac kvalitného ovocia a zeleniny. Na prvý pohľad možno bizarné spojenie objavil tím doktora Yossiho Mandela z univerzity v Tel Avive, ktorý vyšetril 300 000 ľudí vo veku medzi 16 a 23 rokov na krátkozrakosť a následne výsledky vyšetrenia porovnal s dátumom ich narodenia. Riziko, že bude dieťa krátkozraké, je podľa neho o 24 % vyššia, keď sa narodí v júni alebo v júli, oproti decembrovým či januárovým deťom. „Pravdepodobne je to dlhodobý efekt skorého vystavenia dieťaťa prirodzenému svetlu, ktoré zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude krátkozraké do tej miery, že bude musieť nosiť veľmi silné okuliare alebo podstúpiť operáciu očí,“ povedal doktor Mandel. Iné štúdie na túto tému zase tvrdia, že obdobie, keď je málo slnka, pomáha regulovať rast očnej buľvy a z toho dôvodu je vraj u narodených v zime menšia pravdepodobnosť, že budú musieť nosiť okuliare.
