Trochu sme sa zbláznili, tvrdia lekári a výživoví poradcovia. V kuchyniach máme chia semienka, chlorellu, granátové jablká a bataty. Ghee maslo, tempeh, kokosový olej, všetky superzdravé a zázračné potraviny nahrádzajú jablká, hrušky a obyčajný olej. Otázkou ostáva, čo je naozaj pre náš organizmus vhodné, čo je neškodný marketing a čo je dokonca úplná hlúposť.
Celebrity ako trendsetteri
Sú našimi vzormi. Ženy vyzerajú krásne aj po päťdesiatke, sú príťažlivé, atraktívne a ŠTÍHLE. Niektoré tvrdia, že je to zásluhou rýchleho spaľovania, tie úprimnejšie bez problémov hovoria o tom, že sú na seba tvrdé a že sa podriaďujú vybranej diéte. A tú propagujú ako najlepšiu, najvhodnejšiu naj-všetko. Píšu knihy, tvoria recepty. Úplne posadnutá tým, čo dáva do svojich úst, je Gwyneth Paltrow, ktorá vylúčila mlieko, lepok, vajcia, sóju, mäso a niektoré druhy zeleniny. Keď sa objavila na trhu jej prvá kuchárska kniha so zdravými receptmi, nikto netušil, že jej webová stránka goop.com bude mienkotvorná pre milióny žien na svete. Že nad ňou lekári krútia hlavou, to je im jedno. Detoxy v mnohých podobách sú jej súčasťou, hoci odborníci tvrdia, že detox je vymyslenou záležitosťou, keďže telo si vie poradiť svojpomocne. Potvrdzuje to aj výživová poradkyňa Barbora Gamanová: „Telo nám detox zabezpečuje samo prostredníctvom pečene, ktorá slúži ako pamäťová jednotka pre vitamíny a minerály, ktoré v prípade potreby uvoľní. Čiže zadržiava telu prospešné látky, a keď sa telo cíti unavené alebo prejedené, pečeň mu dodá tieto látky. Mnohí z nás trpia mylnou predstavou, že detox telu zabezpečíme len diétou a že sa tak zbavíme toxických látok. Tie prijímame denne v mnohých podobách, nielen v jedle a pití, ale aj zo vzduchu. Avšak tieto látky sú toxické len na základe množstva, ktoré prijímame. Telo samo vycíti, keď je toto množstvo presiahnuté, vtedy zakročí pečeň prostredníctvom stolice a moču. Takže diéta v podobe očistného dňa či iné suplementy nutné nie sú, no organizmu ani neuškodia.“
Pečeň nám teda „poďakuje“, keď to nebudeme s ničím preháňať, keď budeme jesť a piť všetko s mierou. Práve vo vyváženosti je základ zdravia. Len prednedávnom sa na viacerých veľmi sledovaných blogoch a instagramoch objavila informácia, že kurkuma je recept na všetko. Že je to práškový elixír mladosti a zdravia. Mladučké modelky pili na raňajky kurkumové mlieko, ktoré bolo zložené z mandľového mlieka, kurkumy, kokosového oleja a medu. Jedna z nich si dokonca dala kurkumovú zmes pichnúť aj infúziou do žily, aby zistila, či bude efekt zdravšieho pocitu intenzívnejší. Zasahovali lekári. Zachraňovali život. Lebo kurkumu naozaj vo veľkom využíva ajurvéda aj čínska medicína, no v malinkých množstvách…
Jennifer Aniston jedáva len jahňacie mäso. Catherine Zeta-Jones musí denne zjesť misku bielej ryže. Rihanna nedá dopustiť na štyri vajcia denne, upravené akokoľvek. Victoria Beckham fičí na avokáde a zelenom čaji. Aj ony, aj mnohé slovenské známe ženy milujú kokosový olej, ktorý je vraj tou najlepšou náhradou za maslo, masť, ostatné oleje. Hoci je však tento olej skvelý na zničené vlasy, vie pomôcť pri problémoch s pokožkou aj pri hojení rán, ako potravina je dosť kontroverzný.
„Kokosový olej obsahuje až 75 % nasýtených mastných kyselín,“ hovorí výživová poradkyňa Zuzana Líšková. „Je to taká rastlinná forma bravčovej masti. Preto ho treba konzumovať s mierou, teda maximálne 1 polievkovú lyžicu na 1 porciu jedla. Špekuluje sa o tom, že zlepšuje imunitu, trávenie i metabolizmus, názory naň sú v tomto smere často radikálne. Problémom pri kokosovom oleji ako potravine je to, že zatiaľ o jeho zdravotných benefitoch existuje málo dôkazov podložených výskumom.“
Barbora Gamanová dodáva: „Zatiaľ neexistuje vedecky podložený dôkaz, že je kokosový olej pre zdravie lepší ako rastlinné oleje alebo nebodaj olivový olej. Napríklad špargľa pripravená na kokosovom oleji je zdravá, no hydrogenovaný kokosový olej v keksíkoch už nie. Keby ste tú špargľu pripravili na olivovom oleji, ktorý obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, bola by zrejme ešte zdravšia. Čiže nedá sa povedať, či je kokosový olej zdravý, alebo nezdravý, závisí to od celkového stravovania. Najdôležitejšie je mať vyváženú a výživnú stravu, do ktorej pokojne môže patriť aj kokosový olej.“
Hlavne štíhli, až potom zdraví
Je naozaj dôležité, aby sme boli zdravé. Fyzicky aj psychicky. Aby sme sa ráno vedeli tešiť na deň, aby sme mali energiu pre seba, pre rodinu, na všetko, čo je treba. Žijeme však v tej časti planéty, kde je dostatok vody, jedla a všetkých potrebných vecí, tak sa zaoberáme krivkami a konfekčnými veľkosťami. A k 36-tke sa chceme dostať za každú cenu. Aj za takú, že rôzne trendy v jedle považujeme za zdravé, hoci vieme, že nášmu organizmu neprospievajú. Vlastne, to nevie s istotou nikto. Lebo dlhodobo tu nikdy neexistovali. Aj výživoví poradcovia sú skeptickí:
„Z dlhodobého hľadiska by som jednosmerné trendy určite neodporúčala,“ tvrdí Zuzana Líšková. „Dodržiavaním týchto radikálnych jedálničkov telo ochudobňujeme o celú paletu výživných látok. Raw strava vylučuje tepelnú úpravu. Tepelná úprava niektorých druhov zeleniny a strukovín má svoje opodstatnenie. Znižuje obsah škodlivých látok. V paleo diéte nám budú chýbať zdroje kvalitných tukov a olejov. Vegetariánske a vegánske smery vylučujú konzumáciu živočíšnych produktov. Tie obsahujú esenciálne aminokyseliny, ktoré sú potrebné pre zdravý rast a udržanie svalovej hmoty. Vo väčšine nemäsitých štýlov stravovania nahrádzame živočíšne produkty zvýšenou konzumáciou cukrov, akými sú ovocie, zelenina, sušené ovocie, rôzne tyčinky, šťavy, smoothie a podobne. Z dlhodobého hľadiska som zástankyňou vyváženého stravovania s použitím všetkých zložiek výživy.“
Mnohí ľudia sa v snahe zbaviť sa kíl a nadobudnúť väčšiu silu zbavujú lepku. Aj napriek tomu, že nemajú intoleranciu, aj napriek tomu, že im nič nerobí. Lekári považujú tento trend za veľmi nebezpečný, a to najmä v prípade, že matky odmietajú dať lepok deťom, ktorých tráviaci systém naň potom narazí až vo veku, keď nastupujú do škôlok.
„Zdravému organizmu lepok neprekáža, nijako mu neuškodí,“ hovorí Barbora Gamanová. „Je pravda, že bez pšenice sme schopní bez problémov prežiť, ale jej vylúčenie neprináša zdravému jedincovi žiadny preukázaný zdravotný prínos, ani čo sa týka prevencie celiakie. Naopak, v mnohých ohľadoch sa strava ochudobní o dôležité živiny, ktoré obilniny poskytujú. Vďaka svojmu bohatému nutričnému zloženiu patria obilniny obsahujúce lepok do pestrej stravy, hoci často spomínaným benefitom bezlepkových potravín je ich údajne ľahšia stráviteľnosť a ich celkovo menšia záťaž na telo. Zdravé črevá by si však s lepkom mali bez problémov poradiť, obzvlášť ak konzumujeme dostatok vlákniny – napríklad z celozrnnej múky. V súčasnosti je veľmi populárny boj proti konzumácii obilnín, a to kvôli tomu, že obsahujú práve lepok. Dokonca zdraví ľudia ho odmietajú jesť. Prisudzujú mu totiž škodlivé a toxické účinky. Stal sa terčom mnohých mýtov, podobne ako je to v prípade mlieka. No pre obsah lepku nie je podľa môjho názoru u zdravého človeka nevyhnutné úplne vylúčiť pečivo. Iba ak ide o pestrosť, nevidím problém zaradiť do jedálneho lístka i bezlepkové potraviny a obilniny, ako napríklad pohánku a pseudoobilniny ako amarant, quinou či pšeno.“
Ďalším terčom kritiky a odmietania sa stalo kravské mlieko. V obchodoch sú rastlinné náhrady – mandľové, ryžové, makové, kokosové. Odpovedá výživová poradkyňa Barbora Gamanová:
„Môj názor je, že maximum dokážeme vyťažiť len z mlieka, ktoré je jedine od farmára alebo zo salaša. No problémom je čoraz častejšia intolerancia laktózy alebo alergia na bielkovinu kravského mlieka. A preto ľudia siahajú po rastlinných mliekach, či už zo zdravotných dôvodov, alebo z vlastného presvedčenia. Kokosové, mandľové a ryžové mlieko sú najpoužívanejšími náhradami. Hlavný benefit týchto mliek vidím v už spomínaných alergénoch, akými sú laktóza a kazeín, ktoré neobsahujú. Rastlinné nápoje môžu nahradiť chuť a pocit, no podľa môjho názoru určite nenahradia výživu. Treba si preto dávať pozor, aby ste v jedálničku mali zastúpené všetky živiny, o ktoré ste vysadením mlieka prišli. Potraviny, z ktorých sa vyrábajú tieto mlieka, sú naozaj nutrične veľmi bohaté a v našich jedálničkoch by chýbať rozhodne nemali.“
Je sezónnosť kľúčom?
Všetci, ktorí sa seriózne zaoberajú zdravou výživou, tvrdia, že stačí jesť vyvážene, ničomu sa cielene nevyhýbať, nič zbytočne nepreferovať. A kopírovať obdobie, v ktorom žijeme. Potvrdzuje to aj Tatiana Jelínková, výživová poradkyňa podľa tradičnej čínskej medicíny:
„V čínskej medicíne majú ročné obdobia veľký význam a strava sa prispôsobuje daným podmienkam. V lete sa uprednostňuje ľahká, osviežujúca strava s vyšším podielom surového ovocia a zeleniny, tiež šaláty. V zime telo potrebuje zahriať zvnútra a rozprúdiť metabolizmus termicky teplou stravou, to znamená, že sa zvýši podiel varenej stravy – viac polievok, ovocie aj vo varenej forme, kompóty. Tie robím zásadne bez cukru a vždy len čerstvé. Tiež môžeme konzumovať výraznejšie korenené potraviny. Opäť to však záleží na každom z nás, lebo individuálne vstupy sú najdôležitejšie. Ak sa niekto aj v zime citi, že mu pikantné potraviny nerobia dobre, samozrejme, beriem to do úvahy pri odporúčaní a nahradím ich napríklad radšej jemnejšími bylinkami.“
Aj lekári tvrdia, že sezónne potraviny sú tie najzdravšie. Sú čerstvé, sú dostupné, necestujú za nami cez pol planéty. Nie sú striekané, nie sú plné pesticídov, ktoré ich oberajú o originálnu chuť. Aj naši predkovia jedli to, čo sa práve urodilo na poli. Barbora Gamanová v sezónnosti vidí aj iné výhody:
„Väčšinou platí, že každá potravina, ktorá rastie v určitú sezónu, nám prináša aj výhody, ktoré práve vtedy potrebujeme – napríklad skvelým prostriedkom na jesenný boj proti virózam je u nás tak často pestovaná kapusta, cesnak, cvikla, jesenné ovocie, dokonca i gaštany majú svoje čaro pre zdravie. Keď nastala éra exotického ovocia, citrusov a dovážania ďalších pre nás nezvyčajných a atypických plodín, pomaly, ale isto začali vznikať mnohé alergie, rôzne ochorenia. A preto je konzumovanie lokálnych a sezónnych potravín veľmi dôležité – sú pre nás prirodzenou stravou a naše telá sú dlhou genézou na ne navyknuté, preto sú pre naše zdravie aj najprospešnejšie.“
Lokálne, slovenské potraviny sú dokonca rovnako zdravé ako ospevovaná quinoa alebo bulgur.
„Ja som zástankyňou lokálnych potravín,“ hovorí Zuzana Líšková. „Preto bulgur ani quinou vo veľkom nepoužívam. Výživnou slovenskou alternatívou sú ovsené či pšeničné krúpy. Používam ich do ranných kaší, ako prílohu k rôznym jedlám či do rizota (krupota). Ovsené krúpy sú dokonca prirodzene bezlepkové. Je mi ľúto, že naše slovenské ovsené zrno sa nijako nepropaguje. Je rovnako zdravé ako práve bulgur alebo quinoa.“
