„Na to rande, ktoré dúfame, že dopadne úspešne, prichádza jedno vajíčko a jedna spermia,“ hovorí MUDr. Peter Harbulák, PhD., (54), z kliniky GYN-FIV. Lenže, zdá sa, že tých úspešných rande je čím ďalej, tým menej.
Podľa poslednej klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2010 je norma 15 miliónov spermií na mililiter, pričom v 80. rokoch to bolo 100 miliónov. Naozaj sa za necelých 40 rokov spermiogram tak výrazne zmenil?
Je to tak, norma sa postupne upravuje, prispôsobuje sa realite. Keby sme sa pozreli na klasifikáciu WHO z roku 2000, tak podľa nej bola norma 40 miliónov spermií na mililiter. Len za desať rokov sa teda znížila o 37 percent... Nejde však len o počet spermií. Ak v roku 2000 bola mobilita spermií 50 %, podľa poslednej klasifikácie sa za normu považuje už 30-percentná mobilita. Do hry vstupuje aj morfológia spermií, teda či majú spermie patologické tvary a v akom množstve. Normou bolo kedysi 30 % spermií bez patológie, dnes sú normou štyri percentá.
Ktovie, aké budú normy na rok 2020... Myslíte si, že napríklad štvorpercentná morfológia by sa mohla niekedy zmeniť na nulu?
Ja verím, že nie, hoci pre populáciu nie sú tieto údaje priaznivé. V každej rozvinutej spoločnosti sú ľudia atakovaní množstvom nových civilizačných faktorov a napriek snahe eliminovať ich negatívny vplyv na naše zdravie, výsledky nie sú potešujúce. Treba však spomenúť, že diagnostické metódy, ktoré odhalili tento alarmujúci stav, sú na čoraz vyššej úrovni. Preto je otázne, či čísla z meraní v minulosti odrážali realitu, a teda aj nimi stanovená norma bola presná.
Tak či tak, s mužskými spermiami sa niečo deje. Znamená to, že bude pribúdať detí zo skúmavky oproti tým prirodzene počatým?
V prvom rade by som poznamenal, že nejde o umelé oplodnenie, ako sa to často zvykne nazývať, ale o mimotelové oplodnenie (odborne nazývané in vitro fertilizácia, skratka IVF, pozn. red.). Nie je na tom nič umelé, mužská a ženská gaméta (pohlavná bunka, pozn. red.) sa prenesú mimo tela, kde sa prirodzene spoja, oplodnia a následne sa vložia späť do tela ženy. A áno – je trendom, že počet IVF v rozvinutých krajinách narastá. Jedným z dôvodov je, že sa zhoršuje spermiogram mužov, ale druhým dôležitým faktorom je zvyšujúci sa vek rodičiek.
A pritom, učili sme sa, že každá žena sa narodí s nejakým počtom vajíčok a ten počas života klesá...
Odborne sa tomu hovorí ovariálna rezerva. Po narodení sa vo vaječníkoch dievčatka nachádza okolo 400 000 vajíčok. Počas reprodukčného veku ich dozrie len asi 400. Ovariálna rezerva postupne klesá, a po 35. roku života ženy sa znižuje veľmi výrazne.
Pri IVF zohráva rolu, či má žena 20, 30 alebo 40 rokov?
Samozrejme. Dnes štyridsaťročná žena vyzerá veľmi mladistvo, ale jej vaječníky starnú rovnako ako ženám pred sto rokmi. Na to sme ešte žiadne tabletky nevymysleli. Aj preto by sa mal dôraz klásť na to, aby ženy plánovali otehotnieť a mať deti čím skôr.
Adriana Sklenaříková otehotnela vďaka IVF vo veku 46 rokov. Aj k vám chodia ženy okolo štyridsiatky?
Čoraz častejšie. Keď sme pred dvadsiatimi rokmi začínali, väčšina klientok bola 28- až 30-ročných, dnes 35- až 40-ročných. Kým v roku 1993 bol priemerný vek rodičky 21 rokov, podľa údajov z roku 2016 je priemerný vek 30 rokov, pričom priemerný vek prvorodičiek sa zvýšil na 27,8 roka. Zároveň klesá pôrodnosť – kým v roku 1993 mala každá rodina v priemere približne dve deti, dnes je priemer menej ako 1,4 dieťaťa na rodinu. Z toho vyplýva, že naša populácia starne znepokojujúcim tempom.
Ale k tomu, že sa vek prvorodičiek posúva, prispievajú aj nové možnosti riešenia neplodnosti, nie?
Iste, prispievajú a, samozrejme, aj mnohým ženám pomáhajú. Za posúvaním veku prvorodičiek je súčasný trend, ktorý nabáda mladé ženy, aby najprv stihli cestovať, riadne sa zabezpečiť, že na dieťa je čas po tridsiatke. S tým nemožno súhlasiť.
Ak by sme sa pozreli na embryá, ktoré sú geneticky v poriadku, tak medzi dvadsaťročnou a tridsaťročnou ženou nie je veľký rozdiel, 70 % embryí je zdravých. Tridsaťpäťročná žena už má len 40 % embryí so zdravou genetickou dispozíciou a 40-ročná len 10 %. Možnosti asistovanej reprodukcie sú dnes naozaj veľké, ale zázraky robiť nedokážeme. Ak chce žena budovať najskôr kariéru a užívať si, nemám nič proti. Ale ak chce mať deti neskôr, bolo by rozumné, aby k nám prišla vo veku do tridsať rokov a dala si zmraziť vajíčka.
A to bežne robievajú?
Málokedy. Respektíve mnohé prídu až okolo štyridsiatky, keď už nie je ich genetický materiál na mrazenie dostatočne kvalitný. Druhou stránkou veci je, že si tento proces hradia samy, zdravotná poisťovňa neprispieva ani na lieky, ani na laboratórne metódy. V krajine, kde sa rodí 1,35 dieťaťa na rodinu, by mala politika štátu a osveta médií fungovať tak, aby ženy mysleli na túto možnosť a boli im ponúknuté vhodné podmienky. Že ak žena chce mať v budúcnosti dieťa, mala by mať možnosť dať si zmraziť vajíčka v dostatočnom predstihu.
Potom môže pár rokov cestovať, venovať sa kariére, užívať si život, nájsť si vhodného partnera a nemusí myslieť na tikajúce biologické hodiny. Viete, v tom je ten nepomer v informovanosti – každá žena v tejto krajine vie, ktorá 46-ročná celebrita je tehotná, ale máloktorá vie o tom, že jej šanca mať dieťa po tridsiatke naozaj rapídne klesá. A preto, v týchto súvislostiach, chcem spomenúť prípad mladej ženy, ktorá u nás bola prednedávnom a mala len 22 rokov.
Taká mladá si prišla zmraziť vajíčka?
Áno, gynekologička jej pri vyšetrení zistila, že má ovariálnu rezervu ako štyridsaťročná žena. Poradila jej, že ak chce raz mať vlastné deti, mala by si dať zmraziť vajíčka. Takýto prístup je mimoriadne prospešný, ale nie častý. Táto mladá žena mala šťastie, dozvedela sa o svojom probléme včas a v zložitej situácii sa rozhodla urobiť správnu vec.
