Kde sa tá potvora berie?
Fakty hovoria jasne: až v polovici prípadov obéznych detí sa obezita začne rozvíjať už v dojčenskom veku, a tak je celkom prirodzené, že práve v ranom období života dieťaťa treba hľadať príčiny. A tých môže byť hneď niekoľko: genetická predispozícia, rodina a jej životný štýl, prostredie, ktoré obezite nahráva, stravovanie, psychologické faktory a nedostatok pohybu, najčastejšie však za obezitou dieťaťa väzí kombinácia viacerých spomínaných faktorov. Už malé dojča prechodom z matkinho prsníka na fľašku prijíma o čosi viac mlieka (a teda aj energie) ako jeho dojčení vrstovníci, a ak jeden alebo obaja rodičia trpia obezitou, z 80 % obéznych detí sa raz stanú obézni dospelí.
Od prvých príkrmov teda treba dbať na to, aby sme deťom jedlo zbytočne neprisládzali, aby sme zeleninu neochucovali soľou a korením a aby si dieťa zvykalo na prirodzenú chuť pestrých a kvalitných potravín. Jedlo treba pripravovať z čerstvých surovín, podávanie hotových pokrmov treba obmedziť na minimum a túto možnosť využiť len v nevyhnutých prípadoch. Konzumovať surové, dusiť, variť na pare i vo vode, mixovať na jemné kaše – to všetko je dovolené, avšak úplným tabu by mali byť sladké nápoje a malinovky. Voda a nesladený čaj sú najlepším spôsobom, ako uhasiť detský smäd. A nezabúdajme ani na rituály spoločného stolovania, ktoré by si malo naše dieťa osvojovať odmalička.
Pozor na riziká
Svetová zdravotnícka organizácia pridelila obezite 6. miesto v rebríčku naliehavosti súčasných zdravotných problémov obyvateľstva našej planéty. Koľko toho pandémia detskej obezity v skutočnosti napáchala, dozvieme sa o pár desaťročí (jej prvé obete sú práve v produktívnom veku), avšak najväčšie riziká tohto ochorenia vieme vyhodnotiť už dnes. Medzi najzávažnejšie sa považuje množstvo tuku v tele dieťaťa, ktoré pomaly spôsobuje hormonálnu a metabolickú nerovnováhu, čo má za následok kardiovaskulárne ochorenia, zmeny krvného tlaku, cievne choroby i problémy s toleranciou glukózy. Pridružujú sa respiračné ochorenia (obštrukcia horných dýchacích ciest atď.), ortopedické problémy (sťažená chôdza, bolesti kolien, krívanie...), zápcha, reflux, cukrovka, rýchlejší nástup puberty, depresia, poruchy príjmu potravy, znížená schopnosť sústredenia a sociálna izolácia.
Z čoho žijú naše deti?
Väčšinou z toho, čo odborníci na životosprávu považujú za nesprávne: biele pečivo a múka, sladkosti, príliš veľa cukru, nesprávne tuky, málo vlákniny, nedostatok čerstvého ovocia a zeleniny, sladké nápoje, minimum strukovín, deti vynechávajú polievky, nestíhajú raňajkovať a školské jedálne často vymieňajú za pobočky rýchleho občerstvenia. Okrem toho je u detí v školskom veku príjem energie nepravidelný, ba dokonca mnohé experimentujú s redukčnými diétami, čo môže mať za následok poruchy metabolizmu a neskoršie nekontrolovateľné priberanie na váhe.
Dôležitú úlohu, pokiaľ ide o zmeny a nastolenie nového spôsobu stravovania, zohrávajú rodičia, ktorí by mali dbať na to, aby deti jedli v pokoji a pomaly, aby sa jedlo nepoužívalo ako odmena, aby skladba dennej stravy bola pestrá (sami by mali byť vzorom, ako sa stravovať) a aby ich deti skúšali rôznorodé chute i textúry jedál. Nútiť deti do jedla nasilu je zbytočné (pri odmietaní ho však treba opakovane ponúkať), a ak už sú deti nasýtené, netreba ich trápiť s dojedaním.
