„Povedala by som, že už aj v našej populácii začína pomaly prevládať mužská neplodnosť,“ hovorí na margo zhoršujúceho sa mužského spermiogramu RNDr. Katarína Jedličková, ktorá pôsobí ako andrologická laborantka v bratislavskom centre pre gynekológiu, urológiu a asistovanú reprodukciu Gyn-Fiv. Čím to je, že sa u mužov tak rapídne znižuje počet a kvalita spermií? Má vek vplyv na mužskú plodnosť? Dá sa proti tomuto trendu nejako bojovať? „Životné prostredie a spôsob života majú na mužskú plodnosť veľký vplyv. Ľudia dnes žijú v permanentnom strese, tempo života sa neustále zrýchľuje a znečistené životné prostredie je veľkým environmentálnym zdravotným rizikom,“ hovorí embryológ Mgr. Martin Pustaj z kliniky Gyn-Fiv.
Vek zohráva rolu
Svetová zdravotnícka organizácia WHO definuje partnerský pár ako neplodný v prípade, ak nie je schopný počať dieťa ani napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka. Avšak táto definícia nehovorí nič o veku. To, že ženám tikajú biologické hodiny, je všeobecne známe. Plodnosť ženy začína klesať po 27. roku života a významne klesá vo veku nad 35 rokov. So stúpajúcim vekom sa súčasne zvyšuje aj výskyt ochorení, ktoré vedú k zhoršeniu reprodukčného zdravia – prekonané zápaly, endometrióza (čiastočky sliznice maternice, nazvanej endometrium, sa nachádzajú mimo maternice) či prekanceróza (ide o zmenu tkaniva, v ktorom sa ešte nezačalo nádorové bujnenie – je to stav, ktorý predchádza zhubnému nádoru) – a súčasne sa znižuje počet kvalitných embryí.
Zaujímavosťou je, že muži takýto spoločenský tlak na to, aby začali myslieť na potomstvo, na rozdiel od žien nepociťujú. Svedčí o tom fakt, že sa oteckami stávajú aj vo vyššom veku, napríklad 69-ročný Richard Gere, ktorý v tomto veku splodil svojho druhého potomka. Alebo 75-ročný osemnásobný otecko Mick Jagger, ktorého posledný syn Deveroux má dva roky. Nič to, že spevák už má dokonca aj pravnúčatá... A takto by sme mohli pokračovať – otcami v pokročilom veku sa stali aj spevák Karel Gott či fotograf Jan Saudek. Lenže otcovstvo v zrelom veku môže pre dieťa znamenať zvýšené nebezpečenstvo. „U muža existuje riziko vzniku nových génových mutácií už vo veku nad 45 rokov,“ tvrdí pre magazín denníka MF Dnes česká genetička Monika Koudová z kliniky GENNET. „Mužom sa totiž spermie zo zárodočných buniek tvoria zhruba každé tri mesiace, genetická informácia sa teda neustále prepisuje. S postupujúcim časom od puberty k tomu dôjde toľkokrát, že pri prepise vzrastá možnosť vzniku chyby. V neskoršom veku sa teda môžu objaviť nové mutácie, ktoré samotný otec síce nemá, ale môže ich týmto spôsobom odovzdať svojmu dieťaťu,“ vysvetľuje Joudová.
Za pravdu jej dáva aj Mgr. Martin Pustaj: „Môže to súvisieť s tým, že vo vyššom veku vzrastá tiež riziko fragmentácie DNA či chromozómových aberácií. Podľa odborných článkov muži s pribúdajúcimi rokmi nemajú problém počať dieťa, ale narastá riziko niektorých ochorení u dieťaťa. Napríklad srdcovo-cievnych chorôb či autizmu.“ Jedna staršia americká štúdia tvrdí, že otcom nad 45 rokov sa častejšie rodia deti s ďalšími duševnými chorobami ako schizofrénia či bipolárna porucha. Švédska štúdia zas hovorí, že deti starších otcov majú nižšie IQ.
Čo z toho vyplýva? Že nech sú súčasné trendy akékoľvek a vaše okolie ešte na deti nemyslí, ak raz plánujete rodinu, je dobré na to myslieť, kým ste mladí. Nielenže šanca na splodenie dieťaťa prirodzenou cestou je väčšia, ale aj pravdepodobnosť, že dieťa bude zdravé a plné života, vyššia.
Pozor na šport aj mobily
Späť však k zlému mužskému spermiogramu. Podľa WHO mali muži v roku 2010 o tri štvrtiny menej spermií ako v 50. rokoch minulého storočia. „Každý rok sa to zhoršuje o ďalších 1,6 percenta,“ varuje Štěpán Machač z českej kliniky Reprofit v Ostrave. „Je potrebné zmeniť životný štýl, vyhnúť sa nevyváženej strave, vyhýbať sa prehrievaniu semenníkov, k čomu prispieva aj nosenie úzkych nohavíc alebo tesnej spodnej bielizne, laptop položený na kolenách či mobil vo vrecku. Ak prevažuje sedavý spôsob života, treba ho vykompenzovať dostatkom pohybu. V neposlednom rade je nutné obmedziť rizikové faktory ako fajčenie, alkohol, drogy a obezita,“ vyratúva Katarína Jedličková. Jej kolega Martin Pustaj dodáva, že mužom tiež môže škodiť nevhodný šport, ako je napríklad cyklistika. Vhodným športom je, naopak, plávanie či rýchla chôdza.
Ako môže muž zlepšiť svoje výsledky spermiogramu?
Veľmi ťažko. V prvom rade sa treba zamerať na zlú životosprávu a nezdravý životný štýl. Tie síce zohrávajú svoju rolu, ale sú tu aj vonkajšie faktory, ktoré nevie nikto z nás zásadne ovplyvniť. Odborníci tiež odporúčajú užívanie výživových doplnkov, ako sú selén, zinok a antioxidant, vďaka ktorým sa dajú zlepšiť výsledky spermiogramu. „Avšak ani spomínané odporúčania nemusia byť účinné, ak je mužský problém neplodnosti na hormonálnej, obštrukčnej, imunologickej, endokrinologickej alebo genetickej úrovni,“ dodáva andrológ.
Ak sa však nedarí prirodzenou cestou, práve na to slúžia kliniky asistovanej reprodukcie. „Hoci vedci nikdy nebudú silnejší ako príroda a sú veci, v ktorých nemáme šancu vyhrať napriek najmodernejším metódam, možnosti mimotelového oplodnenia sa za posledných dvadsať rokov výrazne zlepšili,“ uzatvára Martin Pustaj. Vďaka za to, lebo inak by to bolo s už i tak dosť rýchlo klesajúcou populačnou krivkou ešte horšie. Ako sa spievalo v kultovom československo-francúzskom kreslenom filme Stvorenie sveta: Milujte sa a množte sa. Ideálne, kým ste mladí...
