Nadbytok živočíšnych bielkovín zvýši v obličkách straty vápnika, a tak môže byť konečný zisk vápnika pre telo z mlieka nižší, ako napríklad z brokolice. Medzi ďalšie rastlinné zdroje bohaté na vápnik nepochybne patria aj tofu, strukoviny, orechy, olejnaté semená, zelené vňate, rukola a listová zelenina, citrusy a sušené ovocie, najmä figy a slivky. Niektoré z rastlinných zdrojov, napr. špenát, však nemusia byť výhodným zdrojom vápnika pre zvýšený obsah oxalátov. Naopak, vápniková minerálna voda neobsahuje nič, čo by bránilo jeho dobrému vstrebávaniu. Prítomnosť bikarbonátov aj menšie množstvo horčíka môžu podporiť využiteľnosť vápnika.
Príjem vápnika je podstatný na podporu udržania jeho hladiny v krvi, ale vysoký príjem nezabezpečí, že sa vápnik dostane práve tam, kam má, čiže do kostí. Podobne (príliš) vysoká hladina vitamínu D, ktorý zvýši vstrebávanie vápnika v čreve, spôsobí, paradoxne, skôr odbúravanie kosti ako jej novotvorbu. Preto je výhodné nemať ani nízku, ale ani vysokú hladinu vitamínu D. Zvýšené straty vápnika môže spôsobiť nadbytok fosforu, nadmerný príjem mäsa, nealko nápojov či mliečnych výrobkov. Aj preto je veľký rozdiel, či konzumujeme nesladenú minerálnu vodu, alebo sladený nealko nápoj, ktorý ešte obsahuje aj kyselinu fosforečnú. Energetické nápoje navyše obsahujú kofeín, ktorý obmedzuje vstrebávania vápnika. Ak teda konzumujem sladený nealko nápoj, zvýšim si straty vápnika. Ak uprednostním nesladenú minerálnu vodu s vyšším obsahom vápnika, budem mať z takého nápoja, naopak, jeho zisk.
Okrem cukru a fosforu vylučovanie vápnika zvyšujú: kofeín, nadmiera soli, alkohol a nadbytok bielkovín. Napríklad zvýšenie denného príjmu bielkovín z 50 g na 140 g denne zdvojnásobí odpad vápnika do moču. Ak by sme na kompenzáciu vápnika prijali zase len potravinu s vysokým obsahom bielkoviny, straty len zvýšime. Dôvodom osteoporózy (rednutia kostí) sa môže stať pravidelná konzumácia nealko nápojov alebo vysoký príjem mäsa či iných živočíšnych bielkovín, a nie nedostatočný príjem vápnika.
