Nekonečných, zúfalých sedem rokov plných sklamania a bolesti. Presne tak dlho sa tridsaťsedemročná Helena Bieliková, pôvodom z Banskej Bystrice, snažila o vytúžené bábätko. Akoby to nestačilo, lekári jej diagnostikovali ochorenie, ktorým trpí mnoho žien, ale len máloktoré o tom vedia – endometriózu.
„Keď mi o dva roky neskôr znovu našli endometriálnu cystu na zostávajúcom vaječníku a lekárka mi rovno vypísala žiadanku na predoperačné vyšetrenia, položilo ma to. Predstava, že po tom všetkom, čím som prešla, prídem o druhý vaječník, a tým definitívne stratím možnosť mať dieťatko, bola horšia než všetko, čo som dovtedy prekonala.“ Helena sa však rozhodla, že sa uzdraví sama pomocou prírodnej liečby. „Niečo sa vtedy vo mne zlomilo a predsavzala som si, že budem stáť za svojím telom, budem ho podporovať a zo všetkých síl ho chrániť.“ A stal sa „zázrak“. Helene asi po dvoch týždňoch začalo byť akosi zvláštne nevoľno.
Uvedomila si, že jej už pár dní mešká menštruácia. Len pre istotu, bez akýchkoľvek nádeji, si urobila tehotenský test. Keď sa ukázal pozitívny, ostala v poriadnom šoku. Pozitívnom. Z trápenia poslanie Helena je dnes šťastnou mamičkou a optimistickým dôkazom toho, že sa netreba vzdávať. Ale je aj dôkazom toho, že všetko zlé býva na niečo dobré. „Vlastná skúsenosť s neplodnosťou a endometriózou ma priviedla k tomu, že som sa intenzívne začala venovať problematike plodnosti. Študovala som zahraničné zdroje a založila som webovú stránku www.fertility.sk.“ Z nutnosti sa časom stala vášeň a nové životné poslanie. Helena sa stala fertility konzultantkou z www.otehotnenie.sk a dnes pomáha najmä ženám, ktoré riešia rôzne problémy s reprodukčným zdravím alebo sa snažia otehotnieť. Helena razí cestu prírodnej liečby a medzi jej pracovné nástroje patria nutričné poradenstvo, zdravotné cvičenia, prírodné prostriedky na podporu plodnosti či liečivé bylinky. „Pomáham ženám lepšie pochopiť, čo ich telo potrebuje, aby prestali so sebou bojovať, našli vnútornú rovnováhu a urobili vo svojom živote trvalo udržateľné zmeny, ktoré ich privedú k zdraviu a k vytúženému dieťatku.“
Ak to nejde pridlho
Dlhšie trvajúce problémy s otehotnením sú podľa Heleny obvykle spojené s väčšími či menšími psychickými blokmi. Tie sa môžu prejavovať v narušenom vzťahu k vlastnej ženskosti, bolestným prežívaním príchodu každej menštruácie, stratou radosti zo života aj sexu. „Keď sa niektoré páry dlhodobo neúspešne snažia o otehotnenie, často na sebe pozorujú pokles záujmu o milovanie. Skĺznu do toho, že sex mávajú iba v čase partnerkiných plodných dní a stáva sa z neho iba ďalšia povinnosť a úloha, ktorú treba splniť bez ohľadu na to, či sa im naozaj chce.“ Ak sa však milujeme preto, že „musíme“, mechanicky, v strese a s určitým očakávaním, otehotnenie je síce možné, ale je oveľa menej pravdepodobné. „Keď sa páry dostanú do slepej uličky a sex ich prestáva baviť, odporúč am im na mesiac- dva pauzu. Keď sa nám začne naozaj znova chcieť milovať, potom to opäť bude ono.“
Tehotenstvo v dvadsiatke?
Ženy nepočúvajú svoje vnútorné hodiny. Ich telo aj psychika sú na dieťa pripravené, ale z praktického hľadiska sa im otehotnenie „nehodí“. Potrebujú dokončiť školu, kúpiť si dom, auto, nájsť si prácu... „Hlava zakáže telu túžiť po dieťati. Lebo na to z racionálneho hľadiska nie je vhodný čas. Lenže ľudské telo nie je na povel. Ak dlhší čas pretrváva nesúlad medzi hlavou a telom, prestávajú medzi sebou spolupracovať. Ono sa skrátka proti myšlienke na dieťa zablokuje. Aj dnešné ženy často chcú dieťa už krátko po dvadsiatke a ich túžba je úplne prirodzená, ale až na výnimky si to nepriznajú, pretože vedia, že na to
nemajú vhodné podmienky a spoločnosť by sa na ne čudne pozerala. Dva roky pred skončením vysokoškolského štúdia sa ma zmocnila rovnaká túžba. Neodvážila som sa s tým nikomu priznať, tušila som, že by sa to nestretlo s pochopením. Svoju túžbu som zahnala neveľmi prezieravým spôsobom – nechala som si predpísať hormonálnu antikoncepciu. Aj keď som ju po dvoch rokoch vysadila a o otehotnenie sme sa začali snažiť v dvadsaťpäťke, prvé dieťa sa nám podarilo počať až v mojich tridsiatich dvoch rokoch, po dlhom utrpení a snažení,“ varuje na záver.