Väčšinou je to tak - tešíte sa na príchod svojho potomka, oslavujete jeho narodenie, jeho narodeniny, jeho prvé kroky a jeho prvé slová. Dívate sa, ako rastie, snívate o jeho budúcnosti, sledujete počet včeličiek v žiackej knižke, vodíte ho z krúžku na krúžok, trápite sa pre prvé neúspechy a robíte všetko preto, aby ich bolo čo najmenej. Každý z nás sníva o krásnom živote svojho dieťaťa. Všetci túžime mať dieťa zdravé, úspešné, šťastné. Ale ono to tak vždy nie je. Niekedy sa náš sen zmení hneď po narodení nášho dieťatka, niekedy neskôr prídu problémy, ťažkosti.
Svoje o tom vie aj láskavá riaditeľka ZŠ Nováky Anna Chlupíková. Nie je to tak dávno, čo sa na škole stretla s mamičkou, ktorá prišla so strachom v hlase zapísať svoju dcérku. „Učiteľke oznamuje, že dieťa má cukrovku. ´Zoberiete aj také dieťa do školy či ho už od začiatku musím vylúčiť z kolektívu zdravých detí?´ Nerozumieme otázke, v škole sme už zvládli vzdelávanie aj dieťaťa s cukrovkou, neboli s tým vážnejšie problémy. Prvý september však prináša viac svetla do problému dievčatka. Jej cukor je veľmi kolísavý, nevyspytateľný, vyučujúca musí často cukor merať, sledovať jej unaviteľnosť, reakcie, podávať injekcie, dávkovať inzulín dvojakého typu v nie rovnakých dávkach, ale podľa nameraných hodnôt,“ hovorí riaditeľka.
Pred učiteľkou sa tak vynárajú nové povinnosti a pocit zodpovednosti je ťaživý. Veď čo ak odmeria hodnoty cukru dieťaťu zle? Čo ak mu nepodá správny typ inzulínu? Čo ak nechtiac spôsobí zdravotnú ujmu dieťaťu? Kto bude niesť zodpovednosť? Ako bude žiť s týmto vedomím celý ďalší život?
„Pre učiteľov sme zorganizovali hneď školenie so zdravotníkom, ako sa správať, ako konať. Záchranárka - školiteľka nám potvrdila, že my nemôžeme aplikovať inzulín tomuto dieťaťu aj z toho dôvodu, že jeho hladina je veľmi kolísavá. Viete si predstaviť, čo prežívame. Tak sme to od októbra vyriešili aspoň tak, že sme cez Úrad prace prijali silu na dozor nad dieťaťom, ktorá aspoň individuálne sleduje jej zdravotný stav a jej prejavy, reaguje na ne a koná. Bude u nás 6 mesiacov. Potom budeme žiadať znovu, snáď dostaneme. Učiteľ a vychovávateľ totiž pri 25 deťoch nemá šancu venovať toľko pozornosti jednému dieťaťu,“ krčí plecami riaditeľka, ktorá v uplynulom školskom roku obdržala sedem žiadostí o prijatie do zamestnania na pozíciu asistent učiteľa. „Neprijala som nikoho. Nemám na to žiadne finančné prostriedky.“
Na tento a mnohé podobné príbehy sa snaží poukázať aj dobročinný Ples v opere. Hostia tohto charitatívneho podujatia svojou účasťou totiž pomôžu podporiť program inkluzívneho vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením a prispejú k dlhodobým pozitívnym zmenám.
„Prístup detí so zdravotným znevýhodnením k vzdelávaniu je na Slovensku mimoriadne akútna a pálčivá téma. Mnohí si ani nedokážeme predstaviť, čo všetko musia tieto deti a ich rodičia na ceste za primeraným vzdelávaním absolvovať. O tejto téme potrebujeme nahlas hovoriť a najmä ju potrebujeme urgentne riešiť – na všetkých úrovniach našej spoločnosti,“ vysvetľuje Andrea Cocherová, riaditeľka Plesu v opere.
Súčasný vzdelávací systém neumožňuje vytvárať v školách flexibilné vzdelávacie prostredie, ktoré by bez problémov dokázalo absorbovať väčší počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v rámci individuálnej integrácie. Často sa vykonáva preventívna selekcia detí s odôvodnením „ochrany“ detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. To vedie spravidla k ich vylúčeniu z bežných škôl a zaradeniu do špeciálnych škôl, alebo sú rodičia nútení ostať s deťmi doma a vzdelávať ich formou individuálneho štúdia. Rodičia, ktorí sa aj napriek nevhodným podmienkam rozhodnú deti so zdravotným znevýhodnením integrovať do bežných škôl a tried, narážajú na nedostatočnú podporu zo strany zriaďovateľov škôl, riaditeľov, ale aj zo strany štátu. Prejavuje sa to nedostatkom financií na zabezpečenie rôznorodých vzdelávacích potrieb žiakov, absenciou metodického vedenia učiteľov, ako aj ich ďalšieho vzdelávania.