Rodiny 4 týždne vyplňovali dotazník o chovaní svojich detí a celkovom prospievaní (v oblasti zdravia, šťastia a podobne). Predtým prešli rodičia školením venovanému efektívnemu chváleniu detí.
„Pochvala je jednoduchý akt. Zlepšenie chovania a celkového prospechu dieťaťa môže vzísť z jednoduchého odmeňovania pozitívnych činov dieťaťa pochvalou. A rodičia si tak cielene všímajú pozitívne chovanie dieťaťa,“ uviedla autorka výskumu Westwoodová. Podľa nej je dôležité, aby rodičia viditeľne a nahlas chválili svoje deti a tým ho motivovali k opakovaniu žiadúceho chovania. Rodičia, ktorým sa podarilo behom výskumu pochváliť dieťa aspoň 5 krát denne a ktorí komentovali jeho dobré správanie, začali skoro pozorovať lepšie prospievanie svojich detí, znížila sa hladina hyperaktivity aj nepozornosti! To všetko behom štyroch týždňov.
„Táto jednoduchá a lacná intervencia ukazuje dôležitosť efektívnej rodičovskej pochvaly a pri pravidelnom používaní má na deti významný dopad,“ zhrnula závery svojho skúmania Sue Westwoodová.
Ako správne chváliť?
Pochvala má byť podľa odborníkov konkrétna – namiesto zhrnutia ako „ty si šikovná“ by mali rodičia vymenovať konkrétne veci, ktoré dieťa urobilo správne: „pekne si si upratala všetky hračky aj ustlala postieľku...“ Zároveň by však pochvala dieťa nemala povyšovať nad ostatné, pretože to sa spája skôr s narcizmom ako so zdvíhaním sebavedomia. Nie je nutné dieťaťu hovoriť, že je najlepšie na svete a že je výnimočné, zrážka s realitou jeho priemernosti by pre neho mohla byť frustrujúca. Pochvaly nemajú v dieťati vyvolávať pocit vlastnej jedinečnosti, ale upozorniť na situácie, kedy sa dieťa naozaj snažilo. Viac ako o umelé zdvíhanie sebavedomia ide o rodičovskú vrelosť.
Odborníci upozorňujú i na nebezpečenstvo vyčítavého chválenia, keď sa dieťaťu niečo podarilo po dlhej dobe a rodičia to prízvukujú: „Neverila by som, že sa ti to podarí...No konečne si to dokáza,“ takého vety dieťa skôr demotivujú a zhadzujú ho.