To, že sa vo vzťahu cítite osamelí, nemusí automaticky znamenať, že sa už nemilujete. Niekedy tento pocit vzniká nenápadne, z maličkostí, ktoré si dvojica celé roky ani nevšimne.
Osamelosť aj vo vzťahu
Osamelosť si väčšinou spájame s tým, že človek nemá partnera alebo blízkych ľudí. Lenže niekedy sa objaví aj tam, kde by sme ju vôbec nečakali – v dlhoročnom vzťahu. Partneri spolu večerajú, plánujú víkendy, riešia účty či deti, ale jeden z nich má pocit, že na svoje myšlienky a pocity zostáva sám. Praktické veci sú vyriešené, odkomunikované, no ich vnútorný svet a hlbšie pocity nemajú s kým zdieľať.
Čo je príčinou?
„Kúpil si chlieb?“, „Kedy prídeš domov?“, „Kto vyzdvihne deti?“ Takto vyzerá väčšina rozhovorov vo vzťahoch, ktoré spolu dlhoročne fungujú. Komunikácia je v podstate nepretržitá, no je len o praktických veciach a vytrácajú sa z nej osobné témy. Jeden druhého sa prestávate pýtať, čo ho trápi, teší, o čom sníva, čo by chcel zmeniť....Nie je to preto, že vás váš partner nezaujíma, skôr po rokoch spoločného života nadobúdate pocit, že už jeden o druhom viete všetko a poznáte sa dokonale. To však môže vytvárať odstup a bariéru medzi vami. Človek sa totiž rokmi mení, vyvíja a preto je dôležité neustále sa o seba zaujímať a vnímať aj tie rozdiely, ktoré nastanú, aby ste sa jedného dňa nezobudili a nezistili, že po vašom boku je niekto, kto vám je úplne cudzí.
Rady nie sú vždy potrebné
Niekedy je dôležitejšie druhú stranu len vypočuť, než ju hneď zahltiť sériou rád. Často sa stáva, že partnerovi poviete napríklad o nepríjemnom dni v práci, či situácii, ktorej ste boli vystavení a on namiesto pochopenie spustí spŕšku rád o tom, čo ste mali urobiť inak či lepšie. S najväčšou pravdepodobnosťou to nemyslí zle, ale vy ste v tej chvíli potrebovali niečo úplne iné. Len sa vyrozprávať. Ak sa to opakuje až príliš často, časom prestanete mať záujem hovoriť o svojich problémoch aj preto, že vám tieto rozhovory nielenže nič nedajú, ale ani sa po nich necítite lepšie. To je jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa partneri uzavrú do seba a prestanú o tom, čo ich trápi, ale aj teší, hovoriť so svojou polovičkou.
Len spolubývajúci
Niektoré páry dokážu dokonale fungovať ako tím. Majú rozdelené povinnosti, zvládajú rodinný rozpočet a vedia, kto čo vybaví, môžu sa jeden na druhého sto percentne spoľahnúť. Lenže medzi nákupmi, upratovaním a plánovaním povinností sa môže vytratiť pocit, že sú aj párom, nielen spolubývajúcimi. Často sa to stáva najmä v období, keď je veľa práce alebo pribudnú deti. Všetka energia smeruje k tomu, aby domácnosť fungovala. Na spontánnosť, spoločné zážitky či obyčajné chvíle bez povinností už nezostáva priestor a veľakrát ani chuť a energia.
O problémoch sa nehovorí
Na prvý pohľad môže ísť o pokojný vzťah bez hádok. Jeden z partnerov však možno už dávno prestal otvárať témy, pri ktorých očakáva nepríjemnú reakciu. Vie, že rozhovor o peniazoch sa skončí podráždením, zmienka o rodine výčitkami a sťažnosť na nedostatok spoločného času mávnutím ruky. Postupne sa naučí mlčať, aby bol doma pokoj. Lenže za tento pokoj platí tým, že nemôže otvorene hovoriť o tom, čo prežíva.
