Platí podľa vás, že „pravé priateľstvo prežije všetko“ – alebo sú aj chvíle, keď jednoducho stratia svoj význam?
Nie všetky priateľstvá sú na celý život. Žiadne vzťahy nemusíme mať na celý život. Pravé priateľstvo, podľa mňa, vie pracovať s konfliktmi, s rôznymi etapami odcudzenia, so vzájomným rešpektom a dôverou, ale zároveň treba vnímať, kedy sa vzťah naplní a už nežije.
Aké miesto má v priateľstve úprimnosť? Aj za cenu, že môže druhú stranu zraniť...
Nevyhnutnú. Aj keď môže byť veľmi zraňujúce. Ale zase záleží na tom, či toho druhého zraňujeme zámerne alebo nie. Pretože dobré priateľstvo zvládne aj zranenie.
Čo býva najčastejším dôvodom, že sa ženy v priateľstvách postupne odcudzia, aj keď sa navonok nič zásadné nestane?
Buď zmeníme svoje životné úlohy, prostredie, prestane nás spájať to, čo nás spájalo. Ak nás život viedol niekam ďalej, alebo sme museli zmeniť svoje vnútorné nastavenia z akéhokoľvek dôvodu. Alebo sa to odžilo a má nám do života prísť niekto nový.
Dá sa priateľstvo po odmlke obnoviť? Čo musí byť inak, aby malo šancu fungovať?
Dá. Ale záleží na tom, ako veľmi a otvorene komunikujeme, z akého dôvodu nastala odmlka. Priateľstvo sa môže „povýšiť“ a byť znova navzájom naplňujúce a môže byť postavené už na iných základoch. Niekedy je odmlka len preto, že nás život viedol niekam inam a potom sa naše cesty zase nejakým spôsobom spoja.
Ako dnešná digitálna komunikácia ovplyvňuje ženské priateľstvá? Spája nás viac, alebo vytvára len ilúziu blízkosti?
Myslím, že nás prepája viac, pretože môžeme byť spolu oveľa častejšie, než keď sme sa len stretávali osobne. Stále je na druhej strane živá osoba, ktorá má emócie a dušu.
Kedy sa priateľstvo stáva pre človeka zdrojom rastu a nielen komfortu či zvyku?
Je mnoho typov priateľstva. Tie, ktoré nás v raste podporujú, tie, ktoré nám majú niečo ukázať a oznámiť a tie, ktoré nám ukazujú len ten zvyk a komfort. Všetky priateľstvá nie sú rovnaké. A to je na tom to skvelé.
Môže byť aj ťažké alebo toxické priateľstvo určitým spôsobom cenné, ak nás niečo naučí?
Áno. Je. Pokiaľ sme ochotní si uvedomiť, že v toxickom priateľstve žijeme a že sa v ňom necítime dobre. Je fajn to potom s niekým nestranným prebrať, nech len zbytočne nespadneme do márnosti alebo zatrpknutosti, alebo si potom nenájdeme nový vzťah, v ktorom budeme pokračovať v rovnakej patológii.
Ako pestovať priateľstvo, ktoré prežije aj rozdielne názory, úspechy či životné etapy?
Nevyhnutná je sloboda a rešpekt, emočná zrelosť a otvorená komunikácia. A tiež to musia chcieť obe strany.
Prečo majú mnohé ženy pocit, že v dospelosti si už ťažšie nachádzajú nové priateľstvá?
Naozaj? Možno, že už toľko nemeníme spoločenské kruhy aj zvyklosti. Alebo máme zlé skúsenosti a nechceme sa znovu otvoriť novým vzťahom.
A na záver, definujme si teda „zrelé“ priateľstvo v dnešnej dobe.
Vzájomná podpora a radosť, schopnosť zvládať konflikty a mať zdravo nastavené hranice. Mať obojstrannú chuť dlhodobo udržiavať kontinuitu a otvorenú rešpektujúcu komunikáciu.
