Vzťahy, ktoré sa neskončili jasne, v nás zanechávajú otvorené otázky. Čo by bolo, keby…?
Práve neuzavreté emócie majú tendenciu vracať sa vtedy, keď sme zraniteľné. Náš mozog túži po ukončení príbehu, a tak nás podvedome vedie späť k ľuďom, s ktorými sme si ho nikdy nedopriali dokončiť.
Poznanie vytvára pocit bezpečia
Aj keď vzťah nebol ideálny, bol známy. A známe často vnímame ako bezpečné. Vraciame sa k ľuďom, pri ktorých vieme, čo čakať, ako reagujú, aké majú slabosti.
V chaotických obdobiach života je práve tento pocit istoty silnejší než túžba po niečom novom a neznámom.
Zrkadlia nenaplnené potreby
Niektorí ľudia v nás prebúdzajú presne tie časti, ktoré sme samy v sebe ešte nevyriešili.
Môže ísť o potrebu uznania, lásky či prijatia. Vracať sa k nim znamená dúfať, že tentoraz sa nám tieto potreby podarí naplniť, aj keď realita nás už viackrát presvedčila o opaku.
Nostalgia silnejšia než realita
Čas má zvláštnu schopnosť zjemňovať spomienky. Zlé chvíle vyblednú, pekné sa zvýraznia. Spomíname na smiech, blízkosť, spoločné momenty, a zabúdame na dôvody, pre ktoré sme odišli. Nostalgia nás tak môže zviesť späť k ľuďom, ktorí už do nášho súčasného života možno nepatria.
Opakované návraty často nie sú o konkrétnom človeku, ale o našej vlastnej ceste.
Každý návrat nám môže niečo ukázať: kde ešte pochybujeme, kde sa bojíme pustiť, alebo kde sa potrebujeme naučiť definitívne povedať nie. A práve v tom sa skrýva ich skutočný zmysel.