V každom veku posudzujeme inak
”Dozrievaním a postupom času sa nemení len vnímanie nás samých ako ľudí, ale aj vnímanie a posudzovanie všetkého okolo nás. Náš sebaobraz alebo vnímanie seba samého sa v priebehu nášho života mení na základe prežitého, na základe našich väčších či menších úspechov, na základe sociálnych rolí, ktoré opúšťame vekom, a naopak, ktoré vekom získavame,“ hovorí psychologička Andrea Čanigová.
VNÍMANIE SVETA OKOLO NÁS
Keď máme 20+
„Väčšinou nám záleží predovšetkým na tom, ako nás posudzuje okolie, čo hovoria autority v našom okolí. Pre naše sebahodnotenie je viac dôležité hodnotenie našimi rovesníkmi a ostatného sociálneho sveta. Mladý dospelý je zväčša na seba prísny, čo prirodzene vyplýva z toho, že si kladie pred seba ciele v pracovnom aj osobnom živote, robí si určité životné plány.“
Keď sme zrelé a staršie
„Väčšinou bývame vďaka postupujúcemu sebapoznaniu k sebe viac láskavé a viac si vieme odpustiť. Súvisí to s tým, že sme so sebou viac zmierené a uvedomujeme si, že naše zdroje a kapacity sú obmedzené, z čoho pramení väčší pocit vnútornej slobody a aj sebadôvery.“
VZŤAHY
„Menia sa na základe nášho postupujúceho procesu sebapoznania, mentálneho a emočného dozrievania. V 20-ke, 30-ke vyznávame iné životné hodnoty a zastávame iné priority než v 40-ke alebo 50+. Kým v mladom veku sú na prvom mieste kamarátske vzťahy a budovanie priateľstiev, neskôr prevažuje budovanie partnerstiev a na prvom mieste už nie sú priatelia, ale partner, manžel a deti,“ vysvetľuje poradenská psychologička Andrea Čanigová.
A pokračuje:
Trvácnejšie sú kamarátstva zobdobia štúdií
„Skúsenosti a výskumy potvrdzujú, že kamarátske vzťahy sa ľahšie nadväzujú v ranej dospelosti. Ukazuje sa, že vzťahy, ktoré sa začínajú vo veku štúdií, majú väčšiu hĺbku aj trvácnosť. Často pretrvajú aj do neskorej staroby, pričom ani po rokoch nestretávania sa, sa nezníži ich hĺbka a intenzita. Pravdepodobne to súvisí so skutočnosťou, že mladý človek je viac otvorený zážitkom a spoznávaniu nových ľudí, je viac dôverčivý, keďže ešte zvyčajne nie je poznačený traumami ‚dospeláckeho sveta‘. Je ochotný viac riskovať blízkosť a ozajstnosť vo vzťahoch.“
Zoznámenia na ihriskách
„Postupujúcim vekom sa stávame väčšími introvertmi a viac sa uzatvárame pred okolitým svetom. Nové kontakty, resp. známosti sa uskutočňujú skôr opatrne a za nejakým účelom. Napríklad mamičky s deťmi sa zoznamujú na ihrisku alebo v rovnakom predškolskom zariadení, pričom impulzom je rovnaká téma, resp. vzájomné kamarátstva ich detí. Tieto kontakty a kamarátstva obvykle pominú, keď ich deti vyrastú a zmenia školu.“
Po 50-ke priatelov opät potrebujeme
„Priateľstvá začínajú byť znova prvoradé práve vo veku 50 a viac rokov. Keď sa deti osamostatňujú, opúšťajú hniezdo a rola ženy – matky už prestáva byť dominantná. V tomto veku si viac než v mladosti uvedomujeme, že dobré kamarátstva nie je možné pestovať s každým, alebo skoro s každým. Ich kvalita už má inú dimenziu.“
Je rozdiel medzi mamou v 20-ke, 30-ke, 40-ke?
Podľa psychologičky Andrey Čanigovej je túžba stať sa mamou vlastná takmer každej žene, ak nie úplne každej. „Avšak rozdiel je len v čase uvedomenia si a prebudenia materinských pudov. Závisí to, samozrejme, od viacerých faktorov, najmä od sociálneho zázemia, z ktorého vychádzame, ako aj od pôvodnej rodiny. Nedá sa paušalizovať, že naozaj existujú rozdiely v prístupe matiek a správaní sa k svojim deťom vzhľadom na ich vek. V princípe platí, že žena kopíruje spôsoby starostlivosti o deti od svojej matky, ak bol vzťah medzi nimi viac pozitívny ako negatívny. Všeobecne je známy fakt, že ženy, ktoré sa stali matkami po dlhých rokoch nenaplnenej túžby po dieťatku a po prekonávaní rôznych zdravotných komplikácií, bývajú úzkostnejšie a hyperprotektívnejšie v starostlivosti o svoje vytúžené dieťa. Rovnako platí, že matka sa správa inak k druhorodenému dieťaťu, keďže sa v tejto svojej role už udomácnila a cíti sa istejšia v starostlivosti oň.“
