Užívam si prítomnosť
Dnes sa už neobhajujem. Ľudia vždy budú hovoriť a hodnotiť. Ale keď sa ráno prebudím a Marek sa na mňa usmeje tým svojím pokojne detským, no zároveň pevným pohľadom, viem, že to nie je o rokoch. Je to o dvoch ľuďoch, ktorí sa našli v správnom čase – hoci podľa kalendára to možno vyzerá inak. Čo bude neviem a ani to neriešim. Užívam si silu prítomného okamihu a verím, že všetko je tak, ako má byť. A ak raz bude chcieť Marek letieť, pustím ho. S láskou a vďakou za to, čo mi bolo dopriate.