Nebolo to jednoduché
Naše začiatky boli plné otázok. Nie od nás, ale od sveta okolo. Moje kamarátky sa pýtali, či sa nebojím, že raz bude chcieť rodinu, alebo že časom odíde za mladšou. Jeho priatelia si z neho robili žarty a nevedeli pochopiť, prečo si on, taký šarmantný a úspešný muž, ktorý by mohol mať každú ženu, na ktorú by ukázal prstom, vybral práve mňa. Ja sama tomu dodnes nerozumiem. Najťažšie to však niesla jeho rodina. Jeho mama ma prvýkrát privítala chladným úsmevom a vetou, či sme rovesníčky a či by som lepšie nezapadla do ich partie než do tej synovej. Nebola som si istá, či sa mám smiať, plakať, utekať alebo sa ospravedlniť. Trvalo to mesiace, kým pochopili, že to medzi nami nie je chvíľkové pobláznenie. Marek pri mne dospel. A ja som pri ňom omladla – nie navonok, ale vo vnútri. Vek medzi nami akoby sa rozplynul. Užívame si každú jednu spoločnú minútu. Je nám fantasticky keď spolu varíme, cestujeme, alebo sa len rozprávame do noci o veciach, ktoré nás zaujímajú. Máme toho toľko spoločného...Samozrejme, niekedy sa pousmejem, keď zrazu vytiahne referenciu na film, ktorý som pozerala v kine ako tínedžerka. Ale inak? Smiech, spoločné plány, dôvera – máme všetko a ešte oveľa viac.