„Nie je veľa, čo povedať. Po maturite na gymnáziu som skončila s veľkým bruchom v kancelárii. Sen o vysokej zostal nesplnený. A čo ty?“
„No, ja… miesto skalpela v ruke držím volant tiráka. Na medicínu som sa síce dostal, ale v treťom ročníku som skončil. Mám tri deti, ale teraz som čerstvo druhý raz rozvedený a už beriem len externistky. Nechcem žiadnu, ktorá mieni hniezdiť a meniť ma na svoj obraz. Som vôl, mal som zostať s tebou. Bola si moje najlepšia dievča.“
„Po čase dvorenia najlepšie dievča na jednu noc,“ podpichla som ho.
„Ale no tak, vieš ako to býva. Bol som mladý, hlúpy, dievky mi skákali do postele samy. Keby si to dokázala vtedy tolerovať, ja by som sa vybláznil a mohli sme si spolu pekne žiť. No nie?“
„Síce by som ti to vtedy tolerovať nedokázala, ale pokiaľ viem, tou jednou chvíľou si ma úplne odpísal. Nezdalo sa, že by si stál o to, aby som čakala, až ťa to niekedy prejde.“
„To máš ťažké,“ vzdychol. „Ale ver mi, že na teba som nikdy nezabudol. Si stále veľmi pekná, Zuza. Škoda, bol som hlupák… Si vydatá? Aj keď áno, tak keby si nebola zo zásady za manželskú vernosť, mal by som určite záujem…“
V duchu som videla večne usmievavého Tadeáša s tou jeho šticou a vyšportovanou postavou a opäť mi nabehla husia koža. Nie, nie som momentálne vydatá ani zadaná, prečo by som nemohla trochu zhrešiť? Pripomenúť si dávnu lásku? Z mojich myšlienok ma vytrhla sestrička.
„Tak ukážte, či je to dobre rozkvapkané,“ žmurkla na mňa, spokojne prikývla a zmizla v ordinácii. Zrak som mala mierne zahmlený, ale ani tá milosrdná clona nestačila na to, aby som sa takmer nevydesila. Ak som si ešte pred chvíľočkou zahrávala s myšlienkou hriechu, úplne ma opustila. Vedľa mňa sedel vypasený muž s lysým temenom a zvyškami chlpatých vlasov po bokoch hlavy a usmieval sa na mňa ústami, v ktorých chýbal predný zub.
„Tadeáš!“ vykríkla som.
„Trochu som pribral, ale na mojom výkone to nepoznáš,“ chlipne mľaskol.
Opäť mi naskočila husia koža, ale tentoraz vôbec nie príjemná.
